Zároveň vyjadrili poľutovanie nad minimálnym priestorom, ktorý je v danom dokumente vyčlenený tejto problematike. „Nevieme si vysvetliť, prečo sa v 65-stránkovom texte programového vyhlásenia venuje starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí jedna-jediná veta, ktorej obsah navyše vzbudzuje dojem, že postoj vlády k pretrvávajúcim problémom slovenského zahraničia má iba deklaratívny charakter,“ konštatujú predstavitelia ÚSVZ v liste.
Myslia si, že úsilie, ktoré vynaložili na to, aby presvedčili tvorcov vyhlásenia o nutnosti prevziať aspoň niektorú z desiatich základných požiadaviek Slovákov zo zahraničia, vyšlo nazmar.
Napriek tomuto sklamaniu únia verí, že sa im podarí premiéra Roberta Fica presvedčiť o nutnosti konštruktívneho dialógu, ktorý posunie vzťahy medzi SR a slovenskou diaspórou na kvalitatívne vyššiu úroveň.
Jednou z požiadaviek bolo zriadenie stálej komisie pre Slovákov žijúcich v zahraničí (SvZ) pri Zahraničnom výbore Národnej rady (NR SR). V relevantných parlamentných výboroch by zase mali status pozorovateľa s poradným hlasom.
O predsedovi Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) by podľa nich mala rozhodovať NR SR, pričom SvZ by mohli navrhnúť vlastného kandidáta.
Rovnako tak požadujú novelizáciu zákona o štátnom občianstve tak, aby ho získala každá osoba, ktorá má aspoň jedného predka slovenského pôvodu, a to bez ohľadu na počet predchádzajúcich generácií alebo dĺžku pobytu na území SR.
Novovytvorená legislatíva má zase zabezpečiť finančné prostriedky na právnu ochranu slovenských rodín, detí a mládeže v zahraničí. Týkať sa to má aj podpory škôl s vyučovacím jazykom slovenským a vzdelávacích centier v zahraničí. Výška financií v dotačnom systéme by mala byť pre SvZ minimálne na úrovni ako dostávajú menšiny na Slovensku. Minulý rok to bolo 4,034 milióna eur.
V neposlednom rade chcú zabezpečenie voľného príjmu programov STV v zahraničí, ako aj vytvorenie podmienok pre pravidelné vysielanie vo verejnoprávnej televízii o živote, činnosti, kultúre a práci Slovákov žijúcich v zahraničí.