Jedny z najvyšších odmien prideľoval v rezorte zdravotníctva nominant Smeru minister Ivan Valentovič. Svojmu štátnemu tajomníkovi Danielovi Klačkovi, ktorého plat aj s paušálnymi príplatkami je približne 83– tisíc korún, priklepol pred koncom roka prémiu 125 tisíc korún. Rovnakú odmenu dostal k decembrovej výplate aj vedúci úradu Pavol Lazúr, šéfovia sekcií si prišli na 90– až 125-tisíc korún.
Aj ministerka práce Viera Tomanová odmenila politických nominantov vo vedení rezortu sumami, ktoré niekoľkonásobne prevyšujú priemernú odmenu vyplatenú v rezorte. Tá predstavovala necelých 20-tisíc korún.
Štátni tajomníci Peter Sika a Emília Kršíková dostali oproti tomu podľa riaditeľky Tomanovej kancelárie Ivety Zongorovej prémie vo výške 60– až 80-tisíc korún. Šéfom sekcií v rezorte sociálnych vecí prišlo pred Vianocami na účet po 50– až 70– tisíc korún.
V podobných sumách sa pohybovali aj prémie pre vedúcich funkcionárov ministerstva kultúry a životného prostredia. Štátni tajomníci dostali odmeny, ktoré sa približujú výške ich mesačného platu. Bolo to od 74-do 80-tisíc v rezorte kultúry a približne 85– tisíc na životnom prostredí. Generálnym riaditeľom Marek Maďarič k platu priklepol po 50– až 60 000 korún, Jaroslav Izák im doprial jeden funkčný plat navyše.
Premiér Robert Fico udelil najvyššiu odmenu 90-tisíc korún vedúcemu Úradu vlády Igorovi Federičovi. Ostatní jeho poradcovia, šéfovia odborov a sekcií dostali odmeny do 75 tisíc. Najvyššiu dostal šéf Ficovej kancelárie Fratišek Határ, prácu hovorkyne Silvie Glendovej ocenil premiér na 35– tisíc korún k platu. Väčšina odmien v úrade sa pohybovala od 20– do 40-tisíc korún.
Informovanie o platoch a odmenách však robí niektorým úradom problém. Ministerstvo spravodlivosti sa pre ne vlani dokonca súdilo so žiadateľkou, ktorá sa zaujímala o platy a odmeny niektorých jeho funkcionárov, vrátane riaditeľov sekcií, šéfov odborov a poradcu ministra.
Ako už Pravda informovala, Krajský súd v Bratislave vec uzavrel v prospech ministerstva. Skonštatoval, že keby rezort Štefana Harabina (HZDS) informoval o odmenách viacerých úradníkov, neprimerane by zasiahol do súkromia úradníkov. A keďže infozákon tento druh informácií úradom prikazuje zverejňovať požiadal Ústavný súd, aby daný paragraf zo zákona vypustil.
Práve týmto podaním argumentuje ministerstvo vnútra, ktoré sa rozhodlo vlaňajšie koncoročné odmeny pre vedúcich funkcionárov nezverejniť ani na základe žiadosti podľa infozákona. A to aj napriek tomu, že Ústavný súd ešte daný paragraf neposúdil, čo v praxi znamená, že stále platí.
Ministerstvo vnútra sa podľa hovorcu Erika Tomáša obáva, že ak Ústavný súd potvrdí protiústavnosť spomínaného paragrafu, zverejnením by porušilo právo občanov na ochranu osobných údajov. Vlani na ňu ministerstvo neprihliadalo. Bez problémov podľa infozákona uviedlo, že Kaliňák odmenil šéfa polície Jána Packu rovnými sto tisíc korunami, policajní viceprezidenti dostali pred rokom po 80 tisíc.
Hovorca Vladimír Gemela uviedol, že ministerstvo výšku odmien nezverejní, pretože by tak porušil zákon o ochrane osobných údajov. Rezort v decembri neuviedol ani celkovú sumu, ktorú ministerstvo vyplatilo na odmenách.
Ministerstvo výstavby sa vyhlo odpovedi podľa infozákona tak, že predĺžilo lehotu na vybavenie žiadosti o ďalších osem dní, ako mu to umožňuje infozákon.
Hovorca rezortu spravodlivosti Michal Jurči povedal, že so zverejňovaním platov štátnych tajomníkov, vedúcich úradov a iných politických nominantov ministerstvo problém nemá. „Ide o to, či je potrebné aj zverejňovanie príjmov riaditeľov oddelení, odborov a sekcií,“ poznamenal. Argumentuje tým, že ide o úradníkov, ktorí nie sú verejne činní.
Ministerstvo spravodlivosti zatiaľ informácie o výške odmien neposkytlo, urobí tak podľa Jurčiho až v pondelok, keď mu uplynie lehota stanovená infozákonom.
Infozákon čaká v blízkej budúcnosti novelizácia. Minister Harabin pripravil zmenu, vďaka ktorej by mali mať jednoduchší prístup k informáciám aj slabozrakí alebo nevidiaci ľudia. Mimovládne organizácie sa však obávajú, že ak sa infozákon v parlamente otvorí, pre poslancov to bude príležitosť na jeho obmedzenie. V uplynulých dvoch rokoch už také pokusy boli.
Ministerstvo pôvodne tvrdilo, že ak by poslanci zašli pri novelizácii infozákona priďaleko, Harabin novelu stiahne. Včera bol už Jurči opatrnejší. „Minister spravodlivosti nemôže obmedziť zákonodarnú iniciatívu,“ uzavrel.