Podceňujú ich nadriadení, verejnosť aj médiá. Vzhľadom na spoločenskú potrebu, rozsah a dôležitosť práce je ich príliš málo, na úkor zbytočnej administratívy nestíhajú chodiť do terénu, hrozí im syndróm vyhorenia.
K týmto závažným poznaniam dospela verejná ochrankyňa ľudských práv Jana Dubovcová, a to na základe výsledkov celoštátneho anonymného dotazníkového prieskumu, ktorý v októbri a novembri tohto roku vykonala jej kancelária. Zverejnenia ich v Správe o podmienkach činnosti orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
„Začala som takto napĺňať jednu zo stanovených priorít. Overujem si, ako na Slovensku fungujú kolízni opatrovníci, či ich činnosť pri tom množstve riešených prípadov nie je iba formálna, a najmä, ako dodržiavame medzinárodný Dohovor o právach dieťaťa, keďže jeho podpísaním sme sa zaviazali zabezpečiť také inštitúcie na starostlivosť o deti, ktoré zodpovedajú európskemu štandardu,“ zdôvodňuje prieskum ombudsmanka.
Dubovcovej počin oceňuje sociologička Zuzana Kusá. „Je veľmi dôležité, že sa taká silná a nezávislá autorita rozhodla získať dôkazy a zdokumentovať nelichotivý stav v tejto oblasti,“ zdôrazňuje. Pripomína, že za ministrov Kaníka aj Tomanovej sa stavy zamestnancov úradov práce bez hlbšieho uváženia iba plošne znižovali, za Mihála sa aspoň redukcia nedotkla pracovníkov kurately. Podľa Kusej, keď má úradník na stole „komín“ spisov, keď nemá priestor na prácu v teréne či keď ho z prepracovanosti zradí psychika, môže to viesť aj k takým zlyhaniam ako v prípade maloletej Lucky Hrotákovej, ktorú až tri roky po smrti našli policajti v bytovke takmer v centre hlavného mesta, alebo ku kauzám detí unesených či daných na adopciu v zahraničí.
„Pohár už pretiekol, je najvyšší čas ozvať sa. Sme dlhodobo podceňovaní zo strany štátu, ktorý nám stále nabaľuje novú a novú agendu, no vôbec nevalorizuje plat. Verejnosť nás vníma ako bytosti, ktoré zarábajú neskutočné peniaze prakticky za nijakú prácu,“ povedala Pravde zamestnankyňa jedného z úradov na strednom Slovensku. Spresnila, že ako stredoškolský káder pred štyridsiatkou poberá čistých 389 eur mesačne. „Pritom často komunikujeme s ľuďmi, ktorí síce nikdy nepracovali a ani pracovať nechcú, no na sociálnych dávkach nezriedka berú viac. Správajú sa k nám nadradene, počúvame od nich urážky, musíme sa obávať sťažností či fyzického napadnutia – a napriek tomu máme byť vždy prívetiví a ústretoví,“ hovorí.
„Pri výkone mojej práce chodím často aj do rómskych osád. Ak si však pýtam pracovný odev a obuv, vraj nemám nárok. Z akého dôvodu si mám ničiť vlastné topánky na miestach, kde sa jednoducho nedá nešliapnuť do h…?“ pýta sa úradníčka z východu krajiny.
Dubovcová nevyvodzuje zo získaných informácií nijaký záver, správu však posúva štátnym orgánom, aby sa problémami pracovníkov kurately zaoberali a pokúsili sa o nápravu. V správe odporúča aj konkrétne riešenia, napríklad stanoviť kvóty prípadov na zamestnanca, vytvoriť záväzné metodiky, zlepšiť technické aj materiálne vybavenie kancelárií, spružniť úradníkom pracovný čas, skvalitniť ich výber aj formy vzdelávania, či im dokonca po odpracovaní istého počtu rokov poskytnúť niekoľkomesačné platené voľno ako prevenciu proti ,,burnout" syndrómu, prípadne výsluhový dôchodok.
Ministerstvo sociálnych vecí si závažnosť problému uvedomuje. „Súčasné vedenie rezortu už viackrát, aj v súvislosti s tohtoročnými medializovanými kauzami, deklarovalo, že predpokladom dôslednej ochrany práv a záujmov slovenských detí doma aj v cudzine sú dostatočné a finančne dobre ohodnotené personálne kapacity,“ reagoval hovorca Michal Stuška.
Podľa Stušku už ministerstvo pripravuje systémové zmeny, ktoré by mali situáciu zlepšiť. „Prvou bude projekt realizovaný cez európske zdroje, ktorý už na budúci rok umožní posilniť všetky pracoviská sociálnoprávnej ochrany detí na úradoch práce priemerne o dvoch zamestnancov. Malo by sa to okamžite pozitívne odzrkadliť vo výkone týchto oddelení,“ tvrdí Stuška.
Na 46 úradoch práce sa danej oblasti k 1. júlu tohto roka venovalo celkovo 643 zamestnancov. Od nich sa k ombudsmanke spätne vrátilo 320 vyplnených formulárov a po vyradení nekompletných ich na spracovanie išlo 292.
Dotazníkový prieskum preukázal napríklad mimoriadnu šírku a previazanosť agendy, s akou sa úradníci stretávajú – usporiadanie rodičovských práv a povinností, výživné, styk rodiča s dieťaťom, výchovné problémy, vzťahy v rodine, konflikty, partnerské a komunikačné problémy, náhradná starostlivosť, osvojenie, poručníctvo, pestúnstvo, adopcia a podobne – a teda aj potrebu ich ustavičného vzdelávania v rôznych odboroch, vysokej miery empatie či predvídavosti.
Výsledky tiež prezradili, že terénna práca s klientom v jeho prirodzenom prostredí či účasť na súdnych pojednávaniach nepredstavuje pre väčšinu úradníkov významnejší problém. Oveľa ťažšie zvládajú množstvo administratívnej práce, prípadov a spisov, ktoré sa im dostanú na stôl. Takmer všetci volajú po odstránení nadmernej pracovnej vyťaženosti, po zmene organizácie práce, žiadajú viac času na priamy kontakt s ľuďmi a menej vypĺňania výkazov, štatistík, evidencií.
Na jedného zamestnanca pripadlo len vlani priemerne 251 prípadov, venoval sa 226 deťom v sociálnej kuratele alebo 500 deťom vyžadujúcim sociálnu pomoc, či 148 plnoletým v kuratele. Hoci aj s vysokoškolským vzdelaním berú úradníci hrubú mzdu priemerne 567 eur, čo je v čistom vrátane pohyblivých zložiek v rozpätí od 487 do 622 eur.