Rozdelená únia
Stretnutie lídrov EÚ sa koná vo štvrtok a v piatok. Podľa agentúry Reuters sú rozdiely v názoroch lídrov neobvykle veľké. Nervozita rastie najmä v Taliansku a Španielsku, ktoré žiadajú rýchle riešenia na európskej úrovni.
Monti sľubuje, že do Bruselu nejde len podpisovať nachystané dokumenty. Keďže náklady Talianska na údržbu dlhu napriek reformám rastú, premiér vraj chce pritlačiť najmä na Merkelovú a výmenou za sľub rozpočtovej disciplíny získať na summite podporu pre rastové opatrenia.
„Sú potrebné spoločné európske riešenia na to, aby sme predišli chyteniu niektorých členských štátov do pasce recesie, v ktorej úsporné opatrenia len zvyšujú dlh a brzdia rast,“ povedal Monti.
Ako na dlhy
Taliansky predseda vlády je na jednej lodi so španielskym kolegom Marianom Rajoyom. Obe juhoeurópske krajiny majú problém s financovaním. Na trhoch si požičiavajú za príliš vysoké úroky.
„Naším najnaliehavejším problémom je financovanie. Nedokážeme to zvládnuť sami, ak za to musíme platiť toľko ako teraz,“ uviedol Rajoy v stredu v španielskom parlamente.
Spôsob boja s dlhmi je aj jadrom návrhu bývalého expredsedu Európskej komisie Jacqua Delorsa a bývalého nemeckého kancelára Helmuta Schmidta. Podľa nich by v Európe mohla vzniknúť dlhová agentúra. Denník Financial Times uviedol, že by sa riadila heslom, že suverenita sa končí tam, kde sa končí solventnosť. Čím viac by si krajina požičala, tým viac by strácala možnosť rozhodovať o sebe.
Španieli a Taliani majú spojenca aj v novom francúzskom prezidentovi Françoisovi Hollandovi. Aj jemu sa pozdáva myšlienka, že by sa z eurovalu vykupovali dlhopisy krízou najviac postihnutých krajín. Viacerí nemeckí politici však Merkelovej v súvislosti s jej výrokom o európskych dlhopisov želali dlhé zdravie. Len ťažko sa preto dá od Berlína očakávať nejaký ústupok.
„Nemci budú asi stále proti deleniu dlhu na európskej úrovni. Vyzerá to tak, že to vnímajú ako príliš veľké riziko, najmä ak hospodárska politika krajín zostáva taká rozdielna. Okrem toho je to už i otázka politickej kredibility. Berlín tvrdí, že k tomu nepristúpi bez väčšej miery integrácie. Preto nekapituluje,“ povedal pre Pravdu belgický ekonóm Eric de Keuleneer z bruselskej Université libre.
Európske mantinely
Ďalšie prehĺbenie integrácie eurozóny je však témou dňa. Lídri sa ním na summite budú zaoberať. Pôjde však skôr pravdepodobne najmä o to, aby si určili hranice, čo je pre nich prijateľné a čo už nie.
„Summit bude viac-menej slúžiť na to, aby si lídri zadefinovali svoje pozície. Určite si urobia ,kolečko´, kde každý povie, kde má mantinely. Možno by sa mohli dohodnúť na tom, akým spôsobom sa bude pokračovať a čo je neprijateľné,“ povedal pre Pravdu Vladimír Bartovic z pražského Inštitútu pre európsku politiku – Europeum.
Lídri budú vychádzať z návrhu, ktorý predložil stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy. „Nie je tam však nič, čo by bolo absolútne neprijateľné. Minimálne, keď hovoríme o členoch eurozóny,“ pripomína Bartovic. „Aj keď spomíname spoločné európske dlhopisy. Návrh predpokladá budúce preverenie tejto možnosti. Neočakávam od summitu konkrétne rozhodnutia typu, že budeme mať bankovú úniu, že budeme mať politickú úniu,“ hovorí expert.
Diskusia o bankovej únii však môže byť tá, kde si vytýči mantinely aj Slovensko. Bratislava návrh podporuje, ale vznáša i námietky. Podobne ako napríklad Česko, Slovensko upozorňuje, aby nedošlo k situácii, keď materské banky budú presúvať toxické aktíva do svojich dcérskych pobočiek. To by sa mohlo Slovenska dotknúť.
Superštát?
Debatovať budú lídri aj o tom, ako sa presunie zodpovednosť za národné rozpočty do Bruselu, ktorý by ich schvaľoval, či o nejasnom návrhu na vytvorenie postu európskeho ministra financií.
„Môže to byť extrémne kontroverzné,“ povedala pre Pravdu Julie Smithová z Cambridgeskej univerzity. „Je jasné, že Európska rada sa snaží riešiť krízu, a tak sú návrhy na obmedzenie suverenity bežné. Vziať však parlamentom právo rozhodovať o rozpočte je odobratie jednej z kľúčových právomocí. Okrem toho návrh Van Rompuya hovorí o tom, že by sme mali do rozhodnutí zapojiť verejnosť. Vieme však, ako to urobíme? Povieme len, že Brusel dostane viac právomocí a národné parlamenty ich budú mať menej? Verejnosti sa to nebude páčiť,“ predpokladá odborníčka na rozhodovacie procesy v EÚ.
„Dlhodobý vývoj Európskej únie ide smerom k superštátu,“ myslí si Bartovic. „V niektorých oblastiach sme už viac integrovaní a koordinovaní ako USA. V niektorých nie. V ekonomike smerujeme 50 rokov k stále väčšej a väčšej integrácii. Zostáva zahraničná politika a s tým spojená obranná politika. A potom je tu ešte otázka, ako robíme v EÚ rozhodnutia.“