Testy sa uskutočnili vo vodách neďaleko súostrovia Nová Kaledónia a neskôr pri novozélandskom meste Auckland a ukázali, že séria desiatich mohutných podvodných výbuchov môže vytvoriť prívalové vlny o výške asi desiatich metrov, ktoré dokážu zaplaviť menšie mesto.
Nálože spôsobujúce cunami boli alternatívou jadrovej bomby. Prísne tajná operácia bola označená Project Seal (Projekt tuleň) a zahŕňala testovacie explózie približne 3700 bômb.
„Keby atómová bomba nepriniesla také výsledky, aké priniesla, mohli sme namiesto toho zaplavovať ľudí cunami,“ vyhlásil novozélandský spisovateľ a filmár Ray Waru, ktorý podrobnosti o testoch našiel vo voľne prístupných novozélandských vojenských archívoch.
Podľa Waru projekt začal v júni 1944 po tom, čo dôstojník amerického námorníctva E.A. Gibson upozornil, že výbuchy určené na odstránenie koralových útesov okolo tichomorských ostrovov niekedy vyprodukovali obrovské, potenciálne ničivé vlny.
Prvé skúšky priniesli údajne pozitívne výsledky, ale začiatkom roka 1945 bol projekt pozastavený. Experti dospeli k názoru, že jednotlivé explózie nie sú dostatočne silné a že k vytvoreniu skutočne ničivého cunami by bolo potrebné dvoch miliónov kilogramov výbušnín položených v rade asi osem kilometrov od brehu.
„Je to udivujúce. Už fakt, že niekto mohol prísť s nápadom vyvinúť zbraň hromadného ničenia založenú na cunami … a potom to, že ju Nový Zéland podľa všetkého úspešne vyvinul do tej miery, že mohla skutočne fungovať,“ konštatoval Waru. „Keby sa to objavilo v nejakej bondovke, bolo by to považované za výplod fantázie, ale bola to skutočná vec,“ dodal.