Nedávno uplynul polrok, čo sa Barack Obama ujal úradu. Ako od jeho nástupu do Bieleho domu hodnotíte americko-slovenské vzťahy?
Povedal by som, že veľmi dobre. Prezident Obama podáva ruku európskym spojencom. Zúčastnil sa na summitoch NATO a EÚ - USA, kde sa mohol vidieť s prezidentom Ivanom Gašparovičom a tiež sa zoznámiť s premiérom Robertom Ficom. Spojené štáty si s potešením od slovenských predstaviteľov vypočuli, že vaša krajina má záujem pokračovať v plnení svojich záväzkov k Afganistanu. So Slovenskom spolupracujeme v bezpečnostnej oblasti, pochvaľujeme si, ako funguje zavedenie bezvízového styku.

Spĺňa Slovensko americké očakávania v Afganistane, napríklad, čo sa týka počtu nasadených vojakov?
Nazdávam sa, že áno, aj keď každého spojenca vyzývame, aby sa zapojil ešte viac. V percentuálnom vyjadrení má Slovensko v zahraničí najviac vojakov spomedzi európskych štátov, čo obdivujem. Nie je to len Afganistan, ale aj Balkán atď. Svedčí to o záväzkoch, ktoré si štát plní k NATO, EÚ, OSN. V súvislosti s prípravami afganských volieb Slovensko rozšírilo svoj mandát, keďže pomôže pri hlasovacom procese. Samozrejme, že USA by privítali ešte väčšie pole pôsobnosti slovenských jednotiek v Afganistane.

Čo je to viac? Vyslať bojové sily?
Hovoril by som o zmäkčení alebo dokonca úplnom zrušení obmedzení, ktorými sa vaše jednotky v Afganistane riadia v rámci rozsahu slovenského mandátu. V poslednom čase, ako som spomenul, nastal určitý posun a bolo by dobré, keby tento trend pokračoval. Samozrejme, že ak by Slovensko hneď odstránilo uvedené reštrikcie, nemôže hneď poskytnúť veliteľom medzinárodných síl v Afganistane svojich vojakov na iné úlohy, ako si teraz poctivo plnia.

Prečo? A nazdávate sa, že Slovensko má jednotky, ktoré by sa dali nasadiť do bojových operácií?
Áno, máte šikovných príslušníkov týchto špeciálnych síl. Ak by sa Slovensko rozhodlo vyslať ich do Afganistanu, potrebujú zhruba šesť mesiacov, aby sa náležite pripravili na terén, na ďalšie podmienky v krajine, aby sa zžili s vybavením, ktoré NATO používa počas akcií proti povstalcom. Preto som logicky spomenul tú časovú medzeru plynúcu od zrušenia obmedzenia mandátu.

Sledovali ste voľbu predsedu Najvyššieho súdu? Ako hodnotíte Štefana Harabina?
Slovensko je suverénny štát a výber predstaviteľov je jeho záležitosťou. Nechcel by som Harabina hodnotiť osobne. Čo chcem povedať, je to, že si všímame slovenský súdny systém, pretože na Slovensku sú americkí podnikatelia, ktorí tu investovali štyri miliardy dolárov. Rovnako sa pozeráme na princípy právneho štátu, protikorupčné opatrenia, slobodu médií a podobne. Ide o veci, ktoré sú veľmi významné pre Slovensko aj pre Spojené štáty, pre každú krajinu.

Čo si myslíte o špekuláciách, že Slovensko má príliš blízko k Rusku?
Je v poriadku, že s Ruskom máte dobré vzťahy, o to isté sa usilujú aj Spojené štáty. Čo nás zaujíma, sú veci, ktoré sa niekedy vynárajú na medzinárodnom poli, ktoré si voči Rusku vyžadujú väčšiu pozornosť. Pri viacerých príležitostiach sme Slovensko povzbudzovali v tom, že je dôležité snažiť sa o diverzifikáciu energetických zdrojov. Rozprávali sme sa so slovenskými predstaviteľmi o záležitostiach v ruskom kontexte, ako je protiraketový štít a Gruzínsko.

Ako to vyzerá s americkým plánom vybudovať v strednej Európe protiraketovú obranu?
Predchádzajúca administratíva USA postupovala do istej miery rýchlo, keď podpísala dohody s Českom a Poľskom. Nová vláda USA hovorí, že definitívne rozhodnutie ešte nepadlo, stále sa robia plány, uskutočňujú sa analýzy. Značný význam tu zohráva veľkosť hrozby, ktorá keby sa pominula, môže to znamenať prehodnotenie zámerov. Alebo inak povedané, ak sa zmenší stupeň nebezpečenstva, dá sa uvažovať o tom, čo robiť treba a čo nie.

Čo ak sa hrozba rozplynie? Niektoré hlasy, ako sú napríklad v Rusku, dokonca tvrdia, že nijaké nebezpečenstvo neexistuje.
Účelnosť každého obranného systému posudzujete podľa jeho určenia. Samozrejme, že nepotrebujete dvesto tankov, keď proti vám nestoja ozbrojení povstalci. Obama preto hovorí logicky, keď vysvetľuje, že budovanie protiraketovho štítu ovplyvňuje otázka hrozby. Naviac ide o veľmi sofistikovaný a drahý systém, čo si vyžaduje všetky okolnosti dôkladne vyhodnotiť. USA trvalo sledujú kombináciu hrozby v podobe iránskeho jadrového programu a vývoja balistických rakiet. Obama pritom zdôraznil, že o iránskych problémoch chce viesť dialóg.

Z prieskumov verejnej mienky v mnohých krajinách vyplýva zistenie, že ich obyvatelia majú výrazne lepšiu mienku o Obamovej administratíve, než to bolo počas éry Georgea Busha. Ako si to vysvetľujete?
Buďme úprimní: Obama je veľmi atraktívny prezident v tom zmysle, že do Bieleho domu prišiel sľubujúc zmenu doma aj vo vzťahu k Európe. Má predsavzatie viac spolupracovať a viac počúvať amerických spojencov, vziať do úvahy ich názory pri prijímaní rozhodnutí. Je to niekoľko vecí; spomeniem aj záväzok uzatvoriť väzenie na Guantáname, sťahovanie vojakov z Iraku, jeho postoj ku klimatickýcm zmenám. V týchto faktoroch hľadajme pozadie kladnej odozvy na Obamu.

Je pre vás ako diplomata ľahšie pracovať v tejto atmosfére?
Uvediem to na príklade. Je jednoduchšie teraz ísť na slovenské ministerstvo zahraničných vecí a rozprávať o záväzkoch USA ohľadom boja proti klimatickým zmenám, než v roku 2001, keď som pôsobil v Prahe a išiel som na české ministerstvo životného prostredia hovoriť o postoji USA ku Kjótskemu protokolu.

Keith Eddins - V súčasnosti dočasne hlavný predstaviteľ veľvyslanectva USA na Slovensku, pretože nového ambasádora dosiaľ v Spojených štátoch nevymenovali. Pôsobil na diplomatických misiách v Bruseli, Moskve, Prahe. Počas administratívy Ronalda Reagana bol spolupracovníkom ministra zahraničných vecí Georgea Shultza. Pochádza z Gulfportu v štáte Mississippi.