„Je to absolútna hlúposť. To si možno americká ambasáda možno prihrievala polievočku voči ministerstvu zahraničných vecí USA, ale to zásadne odmietam a popieram,“ reagoval.
Spätné odkúpenie slovenského prepravcu ropu sa však podľa Jahnátka americké veľvyslanectvo predsa len zaujímalo. „Americké veľvyslanectvo sa zapojilo do procesu spätného odkúpenia Transpetrolu na začiatku, keď sme my vyšli s iniciatívou, že to chceme kúpiť. Vyzvedali, či si chce slovenská republika akcie ponechať alebo ich chce ďalej posunúť ruskej strane. Keď sme ich ubezpečili, a viem, že si to preverovali cez tajné služby, že akcie chceme pre Slovensko, tak sa stiahli,“ konštatoval Jahnátek.
„Nie je tajomstvom, že vláda USA venuje pozornosť strategicky dôležitej problematike energetickej bezpečnosti Slovenska. Pomáhame a poskytujeme poradenstvo našim spojencom, tak ako je to možné a žiadané, v problematike súvisiacej s energetickou bezpečnoťsou na mnohých fórach. Sme presvedčení, že Slovensko v posledných rokoch urobilo významný pokrok pri dosahovaní väčšej energetickej bezpečnosti,“ uviedol pre hovorca amerického veľvyslanectva v Bratislave Chase Beamer s tým, že jeho vyjadrenie nesúvisí priamo s otázkou pravdivosti informácií, ktoré zverejnila organizácia WikiLeaks.
Ambasáda USA údajne v roku 2006 radila slovenskej vláde pri spätnom odkúpení 49-percentného podielu v spoločnosti Transpetrol. Informovala o tom v pondelok americká mediálna skupina McClatchy Newspapers (McClatchy), pričom sa odvolávala dokumenty poskytnuté organizáciou Wikileaks.
Ruská vláda v roku 2003 obvinila podnikateľa Michaila Chodorkovského zo sprenevery a začala likvidovať jeho spoločnosť Jukos. Štátny plynárenský monopol Gazprom začal skupovať aktíva Jukosu, čo zvyšovalo obavy amerických predstaviteľov, že Rusko bude čoskoro kontrolovať praktiky všetok plyn prúdiaci do Európy. Spojené štáty chceli takému vývoju údajne zabrániť.
„Ambasáda USA v Bratislave si (preto v roku 2006) najala ropného konzultanta z Texasu a začala slovenskej vláde tajne radiť, ako odkúpiť 49-percentý podiel Jukosu v ropovodnej spoločnosti Transpetrol,“ tvrdí dokument zverejnený skupinou McClatchy. Slovenská vláda údajne vzhľadom na nedostatok skúseností nevedela, koľko má za podiel zaplatiť.
„Konzultant, ktorý sa zúčastnil na rokovaniach, ubezpečil slovenského ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, že 120 mil. USD ponúknutých skupine disponujúcej aktívami Jukosu je výhodná cena,“ pričom Gazprom bol ochotný zaplatiť oveľa viac.
„Vysvetlili sme všetkým zúčastneným stranám, že našu úlohu technických poradcov nechceme zverejňovať,“ uviedla údajne ambasáda v hlásení z 10. augusta 2006. „Jahnátek jasne oceňuje vklad poskytnutý (konzultantom) a bude od neho a od americkej ambasády naďalej očakávať informácie, keď bude v nasledujúcich týždňoch čeliť výzvam súvisiacim s týmto obchodom,“ uvádza sa ďalej v depeši.
Zverejnené informácie podľa McClatchy dokumentujú snahu americkej vlády ovplyvňovať svetové trhy s ropou a zemným plynom. Z 251 287 dokumentov poskytnutých organizáciou WikiLeaks sa ropa spomína v 23 971, čo je takmer jeden z desiatich a zmienku o samotnom Gazprome obsahuje 1,789 dokumentov, tvrdí americká mediálna skupina.
Na spätnom odkúpení akcií slovenského prepravcu ropy sa dohodol vtedajší minister hospodárstva Jahnátek s vedením spoločnosti Jukos International v marci 2009. Cena za spätné odkúpenie 49 % akcií Transpetrolu predstavovala 240 mil. USD. O kontrolu nad 49-percentným podielom Transpetrolu sa súdne sporili holandská spoločnosť Jukos Finance, kontrolovaná americkými manažérmi Bruceom Misamorom a Davidom Godfreyom, a jej materská firma, ruská skrachovaná spoločnosť Jukos. Súd prvej inštancie v Amsterdame v novembri roka 2007 rozhodol, že americkí manažéri Misamore a Godfrey sú legitímnymi riaditeľmi Jukos Finance B.V.
To sa nepozdávalo ruskej strane, ktorú zastupoval správca konkurznej podstaty ruskej materskej spoločnosti Jukos Oil Company Eduard Rebgun. Ten vraj mal zahraničné aktíva zbankrotovanej spoločnosti Jukos vrátane minoritného podielu v Transpetrole predať v auguste 2007 na dražbe firme Promnefťstroj, ktorá mala figurovať v zozname pridružených spoločností Rosnefť. Spomínaným rozhodnutím holandského súdu však mali byť všetky akcionárske rozhodnutia vo vzťahu k Jukos Finance B.V. prijaté správcom konkurznej podstaty Rebgunom neplatné.
Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre svojich odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Transpetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si vtedy ponechalo v prepravcovi ropy majoritný 51-percentný podiel.