Štúdia s názvom Od segregácie k integrácii, na ktorej spolupracoval aj Rómsky vzdelávací fond, skúmala vlani rómskych prisťahovalcov z Česka a Slovenska v ôsmich britských mestách. Drvivá väčšina z nich doma navštevovala špeciálne školy, no v Británii boli schopní vyrovnať sa spolužiakom v normálnych triedach. Ich rodičia ocenili aj to, že v britskom školstve necítili rasizmus či diskrimináciu pre ich etnický pôvod.
Na to, že u nás priveľa rómskych detí vylučujú z normálneho vzdelávania, odborníci upozorňujú už roky. Podľa Rómskeho vzdelávacieho fondu je dnes v špeciálnych základných školách, čo sú vlastne bývalé pomocné školy, takmer 60 percent Rómov, v špeciálnych triedach na bežných základných školách je ich vyše 85 percent. „To znamená, že 60 percent rómskej populácie sa vzdeláva na školách pre žiakov s mentálnym postihnutím, bez možnosti následného štúdia na bežnej strednej škole, čím výrazne klesá šanca na ich uplatnenie na trhu práce,“ upozornila Ingrid Kosová, rómska občianska aktivistka, ktorá pracuje v oblasti vzdelávania.
Od novembra 1989 sa počet rómskych žiakov v špeciálnych školách zdvojnásobil, čo Kosová považuje za prejav segregácie. Na tento stav podľa nej dopláca celá spoločnosť, pretože si vychováva generáciu odsúdenú na život v chudobe a sociálnu pomoc.
Podobný názor má aj Edita Kovářová z Metodicko-pedagogického centra, ktorá s rómskymi deťmi pracuje už viac ako 20 rokov. „Poznala som také, čo sa z Anglicka vrátili ako jednotkári. Vôbec tam nepociťovali nejakú segregáciu. Na Slovensku je to jednoznačne rasizmus,“ skonštatovala.
Ministerstvo školstva to odmieta. Segregáciu aj diskrimináciu v školách oficiálne zakázalo, rómske deti majú podľa neho rovnocenné postavenie. Na opätovné zaradenie detí zo špeciálnych škôl do bežných sa vytvoril test školskej spôsobilosti pre sociálne znevýhodnené deti, ktorý by mal objektívne zhodnotiť ich schopnosti. Väčšinu rómskych žiakov, ktorí končia v špeciálnych školách, tam totiž nezaraďujú pred nástupom do školy, ale až neskôr, keď začnú mať problémy s učivom. O preradení potom rozhoduje špeciálny pedagóg a psychologické testy.
„Deti sú do špeciálnych škôl zaradené na základe odborných diagnostických vyšetrení. Podmienkou je zistenie mentálnej retardácie. Pri prijímaní do špeciálnych škôl preto nerozlišujeme, či ide o rómske alebo nerómske deti. Pre nás je dôležitý výsledok vyšetrenia,“ zdôraznil prednosta Krajského školského úradu v Prešove Vladimír Kaliňák.To, že by vyšetrenia neboli objektívne, odmietli aj psychológovia. To, že rómski žiaci v zahraničí navštevujú bežné školy, je podľa nich možné aj preto, že sú u nás iné osnovy. V cudzine majú lepšie pomôcky a učitelia sa im možno viac venujú. U nás navyše rómske deti často ani nerozumejú výkladu v slovenčine.
„Keďže na školách stále chýba veľa učebníc, učitelia žiakom väčšinou všetko diktujú. Ak je však niekto z nich dyslektik, nemôže to stíhať a doma sa potom nemá z čoho učiť. Potrebuje pomoc rodičov. Rómovia, ktorí často sami nie sú vzdelaní, sa však deťom nevenujú, a tie potom zaostávajú,“ vysvetlila psychologička z Centra špeciálno-pedagogického poradenstva, ktorá si neželala uviesť meno.
Podľa Kovářovej je situácia najhoršia na dedinách. Mnohé rómske deti tu podľa nej končia v špeciálnych školách alebo triedach preto, lebo ich rodičia nerozumejú, do akej školy ich vlastne dávajú a nemajú peniaze na to, aby im platili cestu do vzdialenejších škôl. „Veľkú úlohu zohráva nevedomosť rodičov. Niekedy sú dokonca spokojní, že sa ich dieťa v špeciálnej škole lepšie učí, že sa tam cíti úspešné, a neuvedomujú si, že mu tým postojom vlastne škodia,“ zdôvodnila Kovářová.
Pomôcť by mal národný projekt, ktorý pripravuje Metodicko-vzdelávacie centrum. Učitelia by sa od budúceho školského roku mali vzdelávať v tom, aby sa zbavili predsudkov voči rómskym deťom. „Zároveň treba zaviesť celodenný výchovný systém pre deti, teda mimoškolské aktivity, kluby a doučovanie, aby sa s deťmi pracovalo aj po skončení vyučovania,“ spresnila Kovářová, ktorá je koordinátorkou spomenutého projektu.
Súd potrestal školu za segregáciu
Základná škola v Šarišských Michaľanoch porušila zákon, keď rómske deti vyučovala v oddelených triedach. Rozhodol o tom včera Okresný súd v Prešove. Ide o prvé súdne rozhodnutie, ktoré sa týka segregácie rómskych žiakov na Slovensku.
„Súd rozhodol, že základná škola porušila zásadu rovnakého zaobchádzania v zmysle Antidiskriminačného zákona a dopustila sa diskriminácie rómskych detí z dôvodu ich etnickej príslušnosti,“ informoval Štefan Ivanco z Poradne pre občianske a ľudské práva, ktorá podala podnet ešte v júni 2010.
V žalobe namietala, že škola má dlhodobo zriadené segregované triedy, ktoré navštevujú výhradne rómski žiaci. Tieto triedy boli navyše na samostatnom poschodí. Škola sa bránila tým, že oddelené triedy sú určené pre rómske deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Učiteľom podľa nej umožňujú rozvíjať individuálny prístup k rómskym žiakom a vyrovnať ich deficit plynúci zo sociálneho znevýhodnenia. Súd škole nariadil napraviť nezákonný stav a publikovať znenie rozsudku v Učiteľských novinách, aby sa s ním oboznámili iné školy a malo preventívny charakter. Rozhodnutie nie je právoplatné, škola sa ešte môže odvolať.