Pre poriadok však treba priznať, že mnohojazyčnosť sa jednotlivými jednotkami légie začne ozývať až v čase voľna. „Počas služby je zakázané hovoriť iným ako francúzskym jazykom,“ prezradil 32-ročný Csaba, rodák z južného Slovenska, ktorý vo francúzskej Cudzineckej légii odslúžil šesť rokov. Svoje priezvisko neuvádza, pretože služba v cudzej armáde je na Slovensku trestným činom.
Písal sa okrúhly rok 2000 a o desať rokov mladší Csaba rozmýšľal o svojej budúcnosti. Túžil po dobrodružstve, po tajomnom zahraničí, chcel sa učiť cudzie jazyky. Hoci o cudzineckých légiách vedel z televízie a časopisov, reálne o takejto ceste začal uvažovať až vtedy, keď do svetoznámej vojenskej jednotky vstúpil jeho kamarát.
On sám Slovensko opustil v decembri 2000. „V každom väčšom francúzskom meste existuje niečo ako verbovacia kancelária. Tam smerovali moje prvé kroky. Keď sa nás nazbieral dostatočný počet záujemcov, zobrali nás do mesta Aubagne na juhu krajiny, kde prebieha samotné prijímanie,“ opisoval začiatky Csaba.
Vrahov a trestancov už neberú
Začína sa lekárskou prehliadkou, testom športovej zdatnosti, psychotechnickým a inteligenčným testom. „Potom nasleduje ústny pohovor s takzvaným gestapom, teda dôstojníkmi, ktorí v légii pôsobia dlhý čas a ktorí majú zistiť skutočnú príčinu, prečo sa človek prihlásil do légie,“ vysvetľoval Csaba.
Francúzska Cudzinecká légia je totiž známa vysokou morálkou a lojalitou, preto sa pri prijímaní kladie veľmi veľký dôraz na preskúmanie pohnútok brancov. Aby vznikla jednotná armáda a nie skupinky národov, od začiatku dávajú velitelia adeptom najavo, že sa nerobia rozdiely medzi národnosťami, že pre všetkých platia rovnaké pravidlá.
Foto: Archív
Záujemcovia o vstup do légií dostanú tiež novú identitu – meno a dátum narodenia. Jednoducho vstupom do légií sa začína nový život, na starý možno zabudnúť. „Na rozdiel od rôznych fám a legiend však dnes už neplatí, že nový život v légii môžu začať hľadané osoby, zločinci či vrahovia. Tieto veci sa dôsledne preverujú,“ uvádza veci na pravú mieru Csaba.
Prijímacou skúškou úspešne prejde len desať až dvadsať zo sto prihlásených. Csaba sa ocitol medzi nimi, a preto jeho ďalšie kroky smerovali do malého mestečka Castelnaudary, ktoré sa nachádza blízko španielskych hraníc. Tu absolvoval štvormesačný výcvik, ktorý pozostáva z osvojenia si bojového umenia, štúdia francúzštiny a histórie i tradícií légie.
„Absolvovali sme tu aj prvý 50 kilometrov dlhý pochod či pravidelné behy na vzdialenosť 10 až 15 kilometrov,“ dodal Csaba, ktorý vďaka úspešnej skúške postúpil ďalej – už priamo k pechote. „Útvar si každý volí podľa úspešnosti skúšky. Väčšinou sa prihliada na želanie absolventov. Ak má niekto napríklad strach z výšok, je veľmi nepravdepodobné, že ho dajú k výsadkárom,“ prezradil Csaba.
Až v Afrike spoznal, čo je to strach
Druhý regiment cudzineckej pechoty, kam sa dostal Csaba, je najväčší francúzsky útvar pechoty rýchleho nasadenia. On sám na akciu čakal päť mesiacov. Potom prišiel rozkaz – smer Kosovo. „Naša misia pozostávala z vyhľadávania skrytých zbraní, domových prehliadok, zo zamedzenia pašovania drog a zabezpečenia pokojného priebehu miestnych volieb,“ vysvetľoval legionár.
Druhá misia mala rovnaký geografický cieľ. Bola však náročnejšia, program nabitý do poslednej minúty. Vojaci vstávali skoro ráno a v teréne boli pravidelne do neskorého večera, často spávali pod holým nebom. Rizikom však boli naďalej skôr smrteľné zranenia počas výcviku či cestné nehody.
Čo sú to skutočne dramatické chvíle v boji, Csaba spoznal až v Afrike. Podľa vlastných slov z pohľadu vojaka najťažšiu, no i najzaujímavejšiu a najpoučnejšiu misiu zažil v Pobreží Slonoviny. „Strávil som štyri a pol mesiaca uprostred pučom rozdelenej krajiny, medzi dvoma znepriatelenými stranami,“ uviedol bývalý vojak, ktorý onedlho oslávi Kristove roky.
Úlohou jeho jednotky bolo zabrániť povstaleckým vojskám dostať sa do blízkosti civilných cieľov, a tým zamedziť otvorenému boju a krviprelievaniu. „Tu som prvý raz pocítil, čo je to skutočný strach,“ priznal Csaba a ukázal na fotky mŕtvych domácich, ktoré na týchto stránkach ani nemožno zverejniť. Vzápätí však dodal, že si ich misiu netreba predstavovať ako scénu z akčného filmu.
Foto: Archív
„Je pravda, že nebezpečenstvo v Pobreží Slonoviny číhalo na každom kroku, veľmi vyčerpávajúce boli aj presuny. Akcie v savanách a v dažďovom pralese, ktoré sme absolvovali v plnej výzbroji s granátmi a rezervným strelivom v dvadsať kilogramov vážiacej nepriestrelnej veste, pričom teplota neraz vystúpila až nad 40 stupňov Celzia…“
Francúzom za tri roky alebo za krv
Práve v Afrike sa najrýchlejšie ukázalo, kto vydrží. Podľa Csabu bývajú rozhodujúce aj vôbec prvé mesiace v službe. Keď človek vydržal prvý rok, s veľkou pravdepodobnosťou je schopný absolvovať celú, na päť rokov podpísanú zmluvnú službu. Z tej sa inak legálne dalo vyvliecť len v prípade závažných zdravotných problémov.
Pri pohľade na ďalšie drsné fotografie z misií sa človeku natíska otázka, či to všetko za to dobrodružstvo stojí. Samozrejme, legionári majú aj iné výhody. Po troch rokoch vzornej služby majú napríklad nárok na francúzske občianstvo. Keď ich v boji zrania, získajú ho okamžite na základe pravidla – Francúzom preliatou krvou.
Pre Slovákov a ešte viac pre vojakov z rozvojových krajín môže byť lákadlom tiež plat, hoci vo Francúzsku povolanie legionára rozhodne nepatrí k najlepšie plateným. „Výcvik na území Francúzska bol platený sumou 1 300 eur mesačne, na zahraničných misiách bol plat 3 200 eur,“ prezradil Csaba.
„Výplatu neovplyvňuje dosiahnutá hodnosť, no po odslúžených rokoch mierne rastie,“ dodal bývalý legionár. Vojaci si mohli prilepšiť aj vďaka prémiám, ktoré dostávali za každú noc strávenú mimo kasární. Tie predstavovali 25 eur za noc a vyplácali sa raz za polrok. Vďaka početným výcvikom prišla vojakom raz za šesť mesiacov celkom slušná suma.
Slovák či Maďar? Pche… Legionár!
Celkom slušná bola aj paleta cudzincov v Csabovej jednotke. „Ukrajinci, Brazílčania, Poliaci, Číňania, Slováci, Maďari…“ vymenúval a dodal, že napriek názvu „cudzinecká“, je v légii aj množstvo Francúzov. Podľa posledných údajov tvoria „domáci“ vojaci až štvrtinu zo všetkých legionárov.
Foto: Archív
Csaba sa po službe rád porozprával s kamarátmi po maďarsky či po slovensky. „Samozrejme, že vo voľnom čase človek hľadá spoločnosť ľudí hovoriacich rovnakým jazykom. Na rozdiel od situácie doma na Slovensku však v légiách neexistujú národnostné problémy medzi Slovákmi a Maďarmi,“ vyznal sa Csaba pochádzajúci z mestečka neďaleko slovensko-maďarských hraníc.
„Nikto sa necítil menejcenne, pretože sme sa spoločne delili o bôľ i radosť. Navzájom sme si pomáhali,“ dodal bývalý vojak, ktorý v légii odslúžil poltucet rokov a dnes žije a pracuje vo Francúzsku. „Negatívne skúsenosti? Naozaj neviem. Ja som si každú minútu v légii naplno užíval, bolo to najväčšie dobrodružstvo môjho života,“ prezradil Csaba.
Povestná morálka a oddanosť légiám sa odzrkadlila aj na ňom. A je cítiť aj po viac ako troch rokoch v civile. „Viete, existuje jedno porekadlo – legionnaire un jour, legionnaire toujours. Teda legionár jeden deň, legionár navždy. A ja som ním ostal. Hocikde ma osud zaveje,“ uzavrel večný legionár.
Slovenskí vojaci v zahraničí
- slovenskí občania môžu slúžiť v cudzej armáde iba so súhlasom prezidenta
- inak je to trestný čin, za ktorý hrozí až osem rokov väzenia
- dodatočne prezident službu v cudzineckej légii nemôže schváliť
- v Slovenskej armáde pre prísne podmienky prakticky cudzinci nemôžu slúžiť
- Slovenská armáda pôsobí v šiestich misiách
- najväčšia je v Afganistane – 237 vojakov s tým, že narastie až na takmer 400
- stane sa tak po zrušení misie v Kosove, kde je 140 vojakov
- takmer 200 vojakov je aj na Cypre
- málo známa je misia v Bosne a Hercegovine, kde je 35 vojakov
- v minulosti slovenskí vojaci pôsobili v Iraku, na Golanských výšinách v Sýrii, Východnom Timore