V Európe by mali kvôli Francúzsku znieť poplašné zvony, tvrdí štúdia

Francúzsko nie je schopné rýchlo sa ekonomicky adaptovať a podlomené zdravie jeho hospodárstva by malo v eurozóne rozoznieť poplašné zvony. Francúzska ekonomika je na tom z krajín s najvyšším ratingom zďaleka najhoršie, konštatovala štúdia bruselského inštitútu Lisabon Council, ktorá skúmala celkové ekonomické zdravie a pokroky 17 krajín menovej únie.

16.11.2011 08:05
Euro, peniaze, kríza
Ilustračné foto
debata (18)

Správa „Euro Plus Monitor“ umiestnila Francúzsko na 13. priečku z hľadiska celkového zdravia ekonomiky, kde sa hodnotí rastový potenciál, zamestnanosť alebo spotreba, a na 15. miesto v hodnotení ekonomickej adaptácie, kde je zahrnuté zníženie rozpočtových deficitov a obmedzovanie rastu nákladov na pracovnú silu. Na najvyššie priečky u oboch meraní správa zaradila Estónsko.

„Z hľadiska väčšiny kritérií pre hodnotenie pokroku v správe Euro Plus Monitor sa Francúzsko nachádza bližšie k Španielsku a Taliansku ako k iným krajinám s ratingom AAA, teda Nemecku, Rakúsku a Holandsku,“ konštatuje správa.

Euro Plus Monitor o Slovensku
Dynamická ekonomika, ktorá má svoje silné i slabé stránky. Celková fiškálna pozícia krajiny je stále veľmi komfortná, ale musí v najbližších rokoch skrotiť štrukturálny deficit štátneho rozpočtu. Aby si Slovensko udržalo pozitívny výhľad, nesmie zaspať na vavrínoch a žiť z minulých zásluh. Medzi pozitíva patrí najsilnejší rastový trend v eurozóne, silná orientácia na export, nízky podiel verejných výdavkov k HDP, menší príklon k spotrebe, nízky podiel verejného dlhu k HDP. Medzi slabé stránky patrí veľa mladých ľudí bez práce a vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, nízke skóre pri porovnaní štátov eurozóny v prípade ľudských zdrojov a vysoký minuloročný deficit.

Štúdia posilňuje obavy, že Francúzsko, druhá najväčšia ekonomika eurozóny, pôjde rovnakou cestou ako Taliansko a Španielsko. Tie sa v posledných mesiacoch dostali pod silný tlak finančných trhov a sú ohrozené dlhovou krízou, ktorá vznikla vlani v Grécku.

Náklady Francúzska na obsluhu dlhov postupne rastú a výnos štátnych dlhopisov s desaťročnou splatnosťou dosiahol 3,46 percenta. To je takmer maximum od zavedenia eura a viac ako dvojnásobok výnosu obdobných nemeckých dlhopisov.

„Zo šiestich krajín eurozóny s ratingom AAA je Francúzsko na zďaleka najnižšom mieste z hľadiska základného zdravia,“ uviedla správa podľa agentúry Reuters. „To je príliš priemerný výsledok pre krajinu, ktorá si chce udržať miesto v tejto elitnej skupine … Pre Francúzsko by mali znieť poplašné zvony.“

Francúzsko sa v poradí celkového zdravia umiestnilo len tesne nad Talianskom, Portugalskom a Gréckom, ale pod Španielskom. Za veľký problém správa označila slabú konkurencieschop­nosť a udržateľnosť terajšej podoby verejných financií. Paríž je z menovej únie úplne najhorší v prípade vládnych výdavkov.

V schopnosti adaptácie malo Francúzsko pod sebou len Nemecko a Rakúsko, správa ale poukázala na to, že zatiaľ čo tieto dve krajiny už potrebné zmeny uskutočnili, Francúzsko je nečinné. „Krajiny, ktoré sú v základe tak zdravé ako Nemecko, nemajú takú potrebu sa adaptovať. Pre krajinu s tak značnými problémami ako Francúzsko, vyvoláva absencia adaptácie obavy,“ uvádza správa.

Analytici podľa Reuters poukazujú na to, že finančné trhy už z hľadiska cien poistiek proti insolvencii CDS a výnosov dlhopisov hodnotia Francúzsko výrazne pod kategóriou AAA, kde sú meradlom Nemecko a Británia.

Ratingové agentúry tak podľa nich v prípade Francúzska meškajú so znížením ratingu, čo sa dá vysvetliť obavami agentúr po útokoch európskych činiteľov na ne za ich minulé znižovanie štátnych ratingov. Agentúry sa tiež podľa analytikov obávajú, že keby znížili Francúzsku rating, vyvolalo by to novú vlnu dlhovej krízy s nepredvídateľnými následkami až po rozpad eurozóny.

Správa predpokladá, že reformy, ktoré by francúzsku ekonomiku rozbehli, neprídu skôr ako po prezidentských voľbách v priebehu budúceho roka. „Francúzsko musí obmedziť vládnu spotrebu, zlepšiť vyhliadky vzdelávania, najmä pre imigrantov, a lepšie využívať talentovanú pracovnú silu,“ píše štúdia a dodáva, že reformy budú musieť byť buď rýchle, alebo veľmi dôrazné.

18 debata chyba