V Malackách nepomohol ani Lipšic, susedský spor sa môže skončiť zle

Družstevná ulica v Malackách bývala vždy jednou z najtichších častí mesta, polícia tu nikdy nemala prácu. Dnes je morou Oskara Dobrovodského, pripravila ho o zdravie, o rodinu, o majetok.

24.06.2011 06:00
Oskar Dobrovodský Foto:
Oskar Dobrovodský
debata (64)

Štyridsaťročný opravár nástrojov na tejto ulici vyrástol, ale už dva roky sa tam z práce nerád vracia. Za plotom jeho rodinného domu, ktorý v roku 1963 postavil jeho otec a pred štyrmi rokmi ho zrekonštruoval za takmer dva milióny korún, býva 40-členná neprispôsobivá rómska skupina.

„A mne je naozaj jedno, či sú bieli, čierni, alebo žltí. Roky som pracoval v Juhoafrickej republike s černochmi, dnes v robote spolupracujem s Rómami a vychádzame doslova nadštandardne. Niektorí robia na tri zmeny a pracujú oveľa viac ako bieli.“ povedal na úvod Malačan.

Na Družstevnej, či vedľajšej Kozej ulici je viac domov, v ktorých bývajú Rómovia, na tých tiež nedá dopustiť. „To sú neskutočne slušní ľudia, na úrovni,“ poznamenal. Na otázku, či práve s ich pomocou nechce vyriešiť zlé susedské vzťahy, odpovedal: „Ale kdeže, nechcú sa s nimi ani baviť. Veľa miestnych Rómov býva aj na Hlbokej ulici a tí sami spísali petíciu, aby tam ani neskúšali isť“.

Život pána Dobrovodského noví susedia prevrátili naruby na Nový rok 2009. „Prišli na Silvestra. Keď som sa o deň neskôr vrátil domov, došli sa predstaviť. Zarazilo ma, že ich je 40, ale hovoril som si, že to nemusí byť zlé. A keď som uvidel, v akej biede žijú, podaroval som im staré skrine a zrkadlo,“ uviedol Dobrovodský..

Rómska rodina kedysi bývala v bytovke v centre Malaciek. Na prelome tisícročia ju mesto dalo zbúrať. „Vyrezali radiátory a doniesli si tam pece, porozbíjali okná, vytrhali parkety a spálili ich. V jednej izbe neskôr urobili dieru a veľkú potrebu robili do pivnice. Keď tam prišla polícia a hygienici, boli tam dva metre výkalov a stovky potkanov,“ rozhovoril sa o príbehu neprispôsobivej skupiny, ktorý je v meste verejným tajomstvom.

Nasledoval presun do blízkych Gajar, sedem rokov problémov, a ďalší návrat do Malaciek. „V Gajaroch mali tri izby, všetko na úrovni, vaňu aj žumpu. Postupne to, ako oni tomu hovoria, vybývali. Prestali platiť, vypli im vodu a elektrinu. Obec nakoniec tento bumerang vrátila do Malaciek, keď im tu kúpila domček priamo vedľa nás. Zničili mi tak život, rodinu, zdravie i majetok,“ posťažoval sa.

Dom je dnes takmer nepredajný

Dom by dnes vraj nepredal ani za 10-tisíc eur. V upravenej záhrade má desiatky jám po potkanoch, na lapačoch múch nie je po troch dňoch miesto pre ďalšie „úlovky“, mačkám, o ktoré sa roky staral, dnes chýbajú uši, či časť srsti. Vo vzduchu je cítiť nepríjemný zápach a počuť vulgarizmy, ktoré „preliezajú“ nový plot, ktorý si dal vymurovať kvôli krádežiam.

„Najprv nám zmizla železná trojnožka na zabíjačky, potom kovová lavička, alebo odkvapová rímsa, za ktorú mohli dostať nanajvýš päť korún. Keď som v plote našiel vycvakanú dieru, nezostalo mi nič iné ako plot vymurovať. Zaplatil som stotisíc korún,“ povedal.

Malé krádeže však rodinu Dobrovodských trápia najmenej. „Nemajú žumpu, splašky, či vodu z práčky vylievali pod náš dom a vnútri nám to začalo vlhnúť. Dennodenne pálili namorené drevo a káble, ktoré im sem vozili. Dookola vykrikujú, že nás vyzabíjajú. Otcovi hovoria, aby už konečne zdochol ten biely gadžo, staršej susede malí chlapci zasa, aby im vyfajčila tá stará panna,“ dodal.

Nezostalo iba pri slovných útokoch, najstarší sused sa po pánovi Oskarovi zahnal barlou, jeho sedemnásťročný vnuk sa za ním rozbehol so železnou stoličkou, deti po ňom pravidelne hádžu kamene, tehly aj fekálie. „Keď sa môjmu synovi raz niečo stane,  potom všetci uvidia,“ opakuje jeho 79-ročný otec.

S jeho zdravím to ide dole vodou

Dobrovodský je presvedčený, že niekoľkoročný stres už na ňom zanechal aj zdravotné následky. „Ja som prišiel najmenej o päť rokov života. V noci sa budím o tretej ráno, psychiater mi predpísal už tri druhy tabliet,“ tvrdí a ukazuje kartón plný papierov, na ktorých sú sťažnosti, petície a výzvy.

Mestskej, ani štátnej polícii už neverí. Všetko vraj riešia ako priestupok a trestný čin sa stane až keď bude niekto mŕtvy. „Keď im poviem, že sa mi vyhrážajú, že "skap ty biela špina“, odpovedia, že to nemyslia vážne a že trestný čin to bude až keď ma zabijú," poznamenal s tým, že ich už ani nevolá a radšej sa obracia na súdy. “To však veľa stojí a ja si to nemôžem dovoliť,“ dodal.

Zúfalú situáciu riešil aj kontaktovaním ministra Lipšica. Je rád, že o jeho bezradnosti sa začalo verejne hovoriť, ale tri kamery, ktoré tam šéf rezortu vnútra nechal namontovať, vraj nepomáhajú. „O kamerový systém som žiadal už dávno, ale vždy to z nejakého dôvodu nebolo možné. Keď to prikázal minister, za niekoľko dní som ho tu mal,“ uviedol Dobrovodský. Susedia mu však aj naďalej hádžu na pozemok odpadky, ženské spodné prádlo, či fekálie. „Ale aspoň mi prestali preliezať na pozemok. Neplatí na nich nič, ani zákon,“ povedal rozhorčene.

Napriek tomu všetkému rady, aby odišiel, vytrvalo odmieta. Tvrdí, že z rodného domu sa neuteká, vyrástol tam a má tam otca, ktorého by len tak nenechal. V dome žije ešte s priateľkou, tá vraj už dávno oľutovala, že sa do Malaciek prisťahovala. Vyčíňanie Rómov však nezniesla Oskarova sestra a z domu odišla. „Ja mám utekať zo svojho domu? Nikdy, nech odídu tí, čo tu majú čierne stavby,“ ukazuje na plot, za ktorým sú tri domy, z toho dva postavené načierno.

Povzbudzujú ho Slováci z celého sveta

Po viac ako dvoch rokov útrap Oskar Dobrovodský pomaly stráca optimizmus. Podľa neho človek, ktorý je slušný, plní si všetky povinnosti voči štátu, sa na Slovensku spravodlivosti nedočká. Naopak tí, čo robia neporiadok, sú „za vodou“. Dostáva veľa povzbudivých emailov z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia. „Tí ľudia ma chápu, držia mi palce a povzbudzujú nás, aby sme vydržali. Teším sa,“  uviedol.

V zúfalej situácii požiadal o pomoc aj mesto. „Obrátili sa mi chrbtom. Odkázali mi, že som rasista. Až neskôr som sa dozvedel, že tu chceli vytvoriť rómsku kolóniu,“ konštatoval.

Štátna polícia podľa neho nemá právomoci, "a o mestskej už ani nehovorím, tá ospravedlňuje ich správanie mentalitou. Zostávajú mi už iba súdy. Verím, že mi pomôžu a rozhodnú spravodlivo,“ povedal.

„Jeden súdny rozkaz už dokonca vyšiel. Zakazuje im spaľovanie akéhokoľvek odpadu. Súdim sa tiež o náhradu škody za ničenie môjho domu a plotu. Na súd sa už obrátili aj spolumajitelia pozemku, ktorý neoprávnene používajú,“ dodal so štipkou optimizmu.

Príbeh rodiny Dobrovodských uzrel svetlo sveta po návšteve ministra v Malackách. Ani potom sa však veľa nezmenilo a napätie na Družstevnej ulici rastie ďalej. Ľudia im radia, aby situáciu riešili násilím, no oni to odmietajú. „Vždy sme verili na spravodlivosť. Ak sa však nič neurobí, skončí sa to veľmi zle. Bojíme sa,“ vyprevádza z domu otec pána Dobrovodského.

Tu iba represia nepomôže, tvrdí náčelník obecnej polície
Prečítajte si reakcie Ministerstva vnútra a obecnej polície v Malackách na vzniknutú situáciu na Družstevnej ulici. 

Neporiadok na dvore je rajom pre potkanov.
Neporiadok na dvore je rajom pre potkanov.
+9Zdochliny sa povaľujú kade-tade.
64 debata chyba