Trhavina bola podľa prvých výsledkov vyšetrovania uložená pod lavicou na nástupišti, teda nie priamo v niektorom z vagónov metra. Výbušnina mala silu piatich až siedmich kilogramov trinitrotoluénu a po jej explózii na nástupišti zostal kráter s priemerom jeden meter. K explózii došlo v čase dopravnej špičky.
Foto: SITA, AP
Vyšetrovatelia v noci definitívne explóziu označili za teroristický útok. Podľa informácií z kancelárie bieloruského prezidenta prichádzajú ponuky na pomoc pri vyšetrovaní útoku aj zo zahraničia, z Ruska, Veľkej Británie a Izraela. Z Moskvy je už na ceste do Minska špeciálny tím lekárov.
Satelitný televízny kanál Bielsat, ktorý vysiela v bieloruštine a financuje ho poľská televízia, v pondelok v komentári uviedol, že minská explózia môže byť provokáciou.
„Udalosť tohto typu môže byť pokusom odpútať pozornosť od problémov, ktoré teraz Bielorusko má. Bez ohľadu na páchateľa je táto situácia pre štátnu moc výhodná. Tragédiu možno vždy využiť k zosilneniu represií,“ uviedol komentátor.
K výbuchu došlo v stanici Oktjabrskaja. Z metra na ulici sa po explózii valil hustý čierny dym. Reuters sa odvoláva na očitého svedka, 52-ročného muža, podľa ktorého k výbuchu došlo, keď prichádzal vlak do stanice. „Dvere sa otvorili a vtedy došlo k explózii. Videl som na podlahe bezvládne telá, bolo tam veľa krvi,“ povedal svedok.
Kommersant: Za útokom môže byť rivalita tajných služieb
Za explóziu v minskom metre môže byť aj rivalita tajných služieb. Naznačil to ruský denník Kommersant s odvolaním sa na dohady, ktoré sa vynorili už po prvom teroristickom útoku v nezávislom Bielorusku pred troma rokmi.
Podľa denníka bývalý plukovník bieloruského KGB Valerij Kostko plne vylučuje náboženský či nacionálny motív (v Rusku sa totiž pri podobných útokoch ihneď hľadá kaukazská stopa), ako i bieloruskú opozíciu. Ale skôr vidí „niečo spoločné“ s výbuchom v Minsku v júli 2008, keď pri oslavách nezávislosti republiky nálož zranila 50 ľudí v dave okolo prezidenta Alexandra Lukašenka. Vyšetrovanie doteraz neviedlo k odhaleniu podozrivých.
„V ruských a bieloruských opozičných médiách zazneli dohady, že za teroristickým útokom v roku 2008 stál bývalý tajomník Bezpečnostnej rady Viktor Šejman, ktorý týmto spôsobom bojoval so svojimi konkurentmi zo silových štruktúr, kontrolovaných prezidentovým synom Viktorom Lukašenkom,“ upozornil Kommersant.
„Experti aj obyčajní obyvatelia sa zhodujú v názore, že za teroristickým útokom stoja sily, ktoré majú záujem na tom, aby v krajine vyvolali neistotu. Ale čo sú to za sily – opozícia, úrady, nekontrolovaní príslušníci silových štruktúr alebo zahraniční diverzanti – nikto v tom nemá jasno,“ pripustil denník.
Krátko po atentáte v júli 2008 Lukašenko odvolal Šejmana ako „prvého vinníka“, pretože útoku nezabránil.
Šejman bol aj prezidentovým kancelárom a tiež generálnym prokurátorom. Správa Parlamentného zhromaždenia Rady Európy ho priradila medzi funkcionárov zapletených do „zmiznutia“ nepohodlných osôb v Bielorusku v rokoch 1999 a 2000.
