Zbierka, ktorú kedysi tvorilo 30-tisíc kníh vrátane výtlačku Guttenbergovej Biblie, má za sebou dramatické putovanie. To, čo sa z nej zachovalo, si môžu od prvého októbra prezrieť návštevníci miestneho kaštieľa.
Nie je to vôbec málo. Asi 17-tisíc kníh. Dokonca aj samotný správca knižnice Peter Králik sa priznal, že ešte stále sa len učí a spoznáva ďalšie tituly. Vzácne knihy nazbierali Apponyiovci počas svojich diplomatických misií. Tento rod pochádzajúci z malej dediny pri Topoľčanoch pôsobil medzi špičkou diplomatov rakúskych cisárov.
A tak nečudo, že sa človek medzi vysokánskymi policami cíti ako na obrovskej historickej mape Európy. Viaceré nemecké knižnice Oponiciam napríklad závidia staré vydanie Goetheho. Sú tu básne od Petrarcu. Tiež jedinečné kresby a projekty Berniniho chrámov, ktorých stavbu cirkev nikdy neschválila. Zbierka obsahuje tiež veľmi cenené bodonky – knihy od slávneho majstra kníhviazača Giambattistu Bodoniho či elzevirovky – drobné knihy z dielne v Holandsku zo 17. storočia. Knihy zo Sankt Peterburgu, literatúra zo Španielska o inkvizícii vrátane výpisov z procesov a dobových výjavov z upaľovania bosoriek.
Dá sa tu objaviť napríklad kniha o histórii Benátok zo 17. storočia. „Šokovala ma svojou multifunkčnosťou. Od objavenia kníhtlače prešlo len niekoľko desaťročí a zrazu tu je kniha, v ktorej si možno niektoré stránky rozkladať ako v moderných publikáciách a prezerať si veľké ilustrácie. Sú tu zachytené všetky gondoly, ktoré sa kedysi plavili po kanáloch,“ prezradil kustód Králik a dodal, že knižnica je bohatá najmä na diela písané v taliančine, keďže Apponyiovci mali manželky Talianky.
Zoznam je takmer nekonečný. A bol by ešte väčší, nebyť niekoľkých dražieb. Niektoré z kníh sa dokonca použili na vyrovnanie dlhov. V 19. storočí hrozilo, že sa rozpredá celá knižnica a roztrúsila by sa tak na drobné časti. Anton Apponyi ju však odkúpil od svojich bratov za sumu, ktorá bola podľa Králika na tú dobu astronomická – 70-tisíc zlatých. „Loďou sa potom previezla z Viedne do Bratislavy, kde pre ňu šľachtici postavili na Kozej ulici palác s nápisom na priečelí, ktorý hlásal – Na zveľadenie učenosti vo vlasti,“ dodal správca. Mesto sa však o tento poklad nestaralo, a tak ju Apponyi naložil na volské povozy a presťahoval do svojho rodiska v Oponiciach. Zbierka už nebola viac verejná, slúžila len rodine. Knižnica sa neskôr ocitla vo vlastníctve Slovenskej národnej knižnice.