Na požiadanie totiž budú musieť zabezpečiť v menšinovom jazyku aj úradné dokumenty, čo v súčasnosti nie sú schopné. Dôvod je všade rovnaký: Ich pracovníci síce zväčša hovoria po maďarsky, no nepoužívajú spisovnú, ale ľudovú maďarčinu.
„V prípadoch, že by sme v maďarskom jazyku museli vydávať ľuďom úradné tlačivá, rodné či sobášne listiny, ale aj stavebné či iné rozhodnutia, by bola nevyhovujúca. Preto by sme museli zamestnať buď prekladateľa, alebo úradníkov ovládajúcich spisovnú maďarčinu. A to by už bola pre úrad z finančného hľadiská iná káva,“ približuje prednostka Mestského úradu vo Fiľakove Ľudmila Svoreňová.
Starostovia si už teraz lámu hlavu, kde zoberú peniaze na uplatňovanie zákona. Politikom odkazujú, že namiesto tohto zákona by mali riešiť iné, podstatnejšie veci. „Riešiť treba oveľa dôležitejšie problémy, nie zákon o jazyku menšín,“ uviedol aj starosta Čeboviec vo Veľkokrtíšskom okrese Ladislav Martin.
„Je to len politická hra. Zviditeľnenie sa jednej strany. My nemáme žiadne problémy a takýto zákon nám nič neuľahčí,“ dopĺňa starosta Veľkého Cetína Štefan Lužbeťák. Tolerancia podľa neho v zmiešaných obciach funguje, hoci politici v Bratislave to vraj vidia inak. O búrlivých diskusiách v parlamente k novele o jazyku menšín si myslí svoje.
V Čebovciach z vyše tisíc obyvateľov tvoria ľudia s maďarskou národnosťou veľkú väčšinu, zatiaľ si však na tlačivá v maďarskom jazyku nepotrpia. Starosta dúfa, že sa ich prístup nezmení. „Načo kupovať nové tlačivá. Myslím si, že súčasný zákon o používaní jazyka menšín je plne postačujúci,“ dodal.
Aj primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko hovorí, že s vydávaním dokumentov v maďarčine by mali problém. „Maďarský jazyk ovládajú aj mnohí naši zamestnanci, nie však odbornú maďarčinu. A s tým by bol problém. Určite by prijatie nových ľudí poriadne zaťažilo náš rozpočet,“ podčiarkuje. Rimavskosobotský magistrát v súčasnosti šetrí, kde sa dá.
Zákon považuje za nezmyselný starosta Rapoviec v Lučeneckom okrese Ivan Eibner. „Aj u nás sa hovorí aj po maďarsky, ale takúto zmenu za dobrú nepovažujeme. Zbytočne nás finančne zaťaží. A som veľmi zvedavý, či nám na náklady s tým spojené prispeje aj štát,“ dodal.
Vo Veľkom Cetíne s takmer 80-percentným podielom obyvateľstva maďarskej národnosti tlmočníkov ani dvojaké tlačivá v súvislosti so zmenami v zákone neriešia. Tlmočníkom je tu podľa starostu Štefana Lužbeťáka každý. „Všetci pracovníci úradu ovládajú oba jazyky. Aj tak si myslím, že problém jazyka sa týka skôr staršej generácie. Ak niekto z mladých neovláda úradný jazyk, je to podľa mňa hanba.“
Zaujímavé v tomto regióne sú aj väzby u starostov. Richtár Veľkého Cetína je Slovák a vyhral paradoxne v prevažne maďarskej obci. Hneď vedľa v Malom Cetíne je starostom človek, ktorý študoval v maďarských školách a teraz vedie obec, kde je vyše 90 percent Slovákov. A je to Grék, Leonidas Charizopulos. Politické ťahanice o jazyk nesleduje s obavami. „Medzi obyčajnými ľuďmi aj tak nie je nevraživosť.“