V juhotalianskom mestečku Soveria Manelli sa navyše začína 13. októbra kongres, na ktorom chcú mnohí historici a znalci tejto problematiky publikovať k sedemstému výročiu procesu najnovšie poznatky o templárskom ráde. Okrem predstavenia 799 verných reprodukcií dokumentov, ktoré inkvizítori vypracovali počas procesu, predstaví taliansky historik Franco Cardini svoju novú knihu La tradizione templare (Templárska tradícia).
Cardini spracováva dejiny templárov a berie pritom do úvahy aj poznatky, ku ktorým pred niekoľkými rokmi dospel vo svojom bestsellere Šifra majstra Leonarda americký spisovateľ Dan Brown. Cardiniho kniha je však seriózna vedecká práca, ktorá zahŕňa aj najnovšie publikované dokumenty k templárskej problematike a zverejňuje aj text originálneho dokumentu z procesu. Tento spis objavila talianská výskumníčka v tajných archívoch Vatikánu až v roku 2001.
Cardini dospel k názoru, že zámerom pápeža Klementa V. bolo rozpustiť templársky rád bez toho, aby dal jeho členov odsúdiť ako kacírov. Tzv. Chinonský pergamen vydaný pápežom na francúzskom zámku v roku 1308, teda necelý rok po začatí procesu s templármi, podľa Cardiniho potvrdzuje, že „pápež nepovažoval templárov za heretikov“.
Rád templárov založený pravdepodobne okolo roku 1118 po križiackych ťaženiach do Svätej zeme bol najväčším a najmocnejším kresťanským rytierskym rádom stredoveku, jeho celý názov znel Chudobní rytieri Krista a Šalamúnovho chrámu (Pauperes commitiones Christi templique Salomonici).
Poslaním rádu bolo chrániť novo založené Jeruzalemské kráľovstvo proti nepriateľským moslimom a zaistiť bezpečnosť pútnikov smerujúcich z Európy do Jeruzalema.
Začiatkom 13. storočia sa templári stali významnou hospodárskou, politickou i vojenskou silou, ktorá vlastne nikomu nepodliehala, aj keď mala slúžiť pápežovi. Templári tiež vybudovali silnú nadnárodnú armádu a vystupovali aj ako mocní medzinárodní bankári. K obrovskému majetku prišiel rád najmä pri obchodovaní so Svätou zemou.
Od roku 1307 začal proti templárom vystupovať predovšetkým francúzsky kráľ Filip IV. Ako dôvod uviedol, že mu rád odmietol prispieť na vojenské náklady. S Filipovými výhradami súhlasil aj pápež Klement V.
„Nešťastný piatok“ 13. októbra 1307 sa začalo vo Francúzsku rozsiahle zatýkanie templárov. Rytieri nekládli odpor a zatkli približne 5-tisíc členov rádu, vrátane veľmajstra Jacquesa de Molay. Zatknutie templárov nariadil pápež i ďalším európskym panovníkom, tí sa však podvoľovali len s pramalou ochotou.
Procesy trvali sedem rokov, prvých 54 templárov skončilo na hranici v Paríži 11. mája 1310. Po oficiálnom zrušení rádu pápežskou bulou Vox in Excelso v roku 1312 bola väčšina templárov prepustená na slobodu, veľmajster a traja ďalší predstavení rádu boli odsúdení na doživotné väzenie 18. mája 1314. Veľmajster Jacques de Molay a preceptor Geoffroy de Charnay však znovu popreli obvinenia a ešte v ten večer boli na kráľov príkaz v centre Paríža verejne upálení.