Väzňom z Guantánama dalo Slovensko druhú šancu

Nový domov Slovensko poskytlo trom väzňom, ktorých Amerika na Guantáname vyšetrovala pre spojenie s teroristami. Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer), ktorý bol ešte vlani proti takýmto krokom, teraz ubezpečuje, že Slováci sa nemajú čoho obávať.

19.01.2010 09:39 , aktualizované: 19:42
Guantánamo Foto:
Väzeň z americkej základne Guantanámo.
debata

Čo si myslíte o rozhodnutí prijať väzňov z Guantánama?

Prijatie podozrivých cudzincov schválila včera vláda. Bližšie informácie o nich neprezradila. Má ísť o mužov, ktorí boli spojení s ozbrojencami. Americkí vyšetrovatelia však proti nim nemali dôkazy na to, aby ich mohli z niečoho obviniť.

„Ide o osoby, u ktorých nie je dôvod na začatie trestného stíhania,“ povedal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (Smer).

Na Guantáname držia Američania najnebezpečnejších medzinárodných teroristov. „Slovensko prijme takých, ktorí sa preukázateľne nezapojili do bojových akcií, čiže môže ísť napríklad o šoférov, kuchárov a podobne,“ povedal pre Pravdu vysokopostavený zdroj, ktorý nechcel byť menovaný.

Po prevoze na Slovensko trojicu pod dozorom umiestnia do niektorého zo zariadení ministerstva vnútra. Malo by ísť o záchytný tábor pre utečencov. Následne sa budú musieť naučiť po slovensky. Štát im tiež zabezpečí bývanie a prácu. Aby sa mohli zaradiť do bežného života. Budú mať zmenenú identitu.

Američania takto umiestňujú ľudí z Guantánama, ktoré plánujú zrušiť. Časť bývalých väzňov, ktorým vyšetrovatelia nič nedokázali, sa totiž nemôže vrátiť do krajiny svojho pôvodu. Mohli by ich tam mučiť, dokonca zlynčovať.

Podľa Lajčáka slovenská vláda prijatím väzňov vyjadrila podporu americkému prezidentovi Barackovi Obamovi. „Vnímame to ako gesto voči spojencovi,“ uviedol Lajčák. Koľko pobyt troch zadržiavaných Slovensko vyjde, z akej krajiny pochádzajú, či už sú na Slovensku, alebo kde budú umiestnení, minister neprezradil.

Minister Kaliňák bol ešte vlani proti takémuto kroku. Prípadné prijatie väzňov vtedy označil za „prázdne gesto“. Tvrdil, že títo ľudia by sa na Slovensku nedokázali usadiť. Dnes Kaliňák odmieta, že by názor zmenil. „Tieto osoby nie sú podozrivé, obvinené ani odsúdené za nijaký trestný čin,“ uviedol jeho hovorca Erik Tomáš.

Prijatiu troch väzňov z kubánskeho Guantánama nerozumie bývalý minister vnútra Vladimír Palko (KDS). „Nemá to nijaký zmysel. Buď je nesprávne ich zadržiavať, potom majú byť slobodní a nech sa vrátia tam, kde boli zaistení. Alebo je správne ich zadržiavať a potom môžu byť aj na Guantáname,“ povedal Palko.

Slovensko si mohlo vybrať zo zoznamu 90 ľudí, ktorých USA evidujú v kategórii „premiestniteľní“. „Nie sú formálne obvinení a môžu byť bezpečne umiestnení do krajiny svojho pôvodu alebo do tretej krajiny,“ znie americký oficiálny opis tejto kategórie.

Ide o občanov 20 štátov. Alžírska, Afganistanu, Azerbajdžanu, Číny, Kanady, Líbye, Egypta, Indonézie, Iraku, Jemenu, Kuvajtu, Malajzie, Mauretánie, Pakistanu, Palestíny, Saudskej Arábie, Sýrie, Tuniska, Tadžikistanu a Uzbekistanu.

História Guantanáma

Strážna veža vo väznici v Guantáname. Foto: Reuters
Guantánamo Strážna veža vo väznici v Guantáname.

Väznicu zriadili začiatkom roku 2002 za vlády bývalého amerického prezidenta Georgea Busha. Organizácie zaoberajúce sa ochranou ľudských práv Guantánamo často kritizujú pre podmienky, v akých tam stovky ľudí držali.

Bushov nástupca Barack Obama pred rokom po nástupe do funkcie ohlásil, že väznicu zavrie. Niektorým prepusteným väzňom však hrozilo, že by im po návrate do vlasti hrozilo prenasledovanie, preto sa americká vláda snažila o ich umiestnenie do ďalších štátov.

//Ako to vyzerá na základni Guantánamo? Pozrite sa://

V americkej väznici Guantánamo, bolo pred rokom viac ako 220 väzňov. Už predtým väznicu opustilo vyše 550 zadržiavaných, ktorých prijalo viac ako 30 štátov. V súčasnosti je tam približne 200 väzňov, za posledný rok boli desiatky deportované do rôznych krajín. Zajatcov z kontroverznej väznice sa už rozhodli prijať aj ďalšie európske štáty, napríklad Francúzsko, Taliansko či Maďarsko.

debata chyba