„Väčšina fondov, ktoré sa dnes čerpajú, nie sú atraktívne najmä preto, že je to byrokraciou a niektorými nezmyselnými kontrolnými mechanizmami významne zaťažený proces. Nie je zriedkavosťou, že platba za oprávnené náklady trvá 180 dní,“ povedal Vážny. Takýto stav podľa neho nezvyšuje záujem o využívanie prostriedkov Európskej únie (EÚ) na rôzne projekty, pretože námaha s tým spojená nestojí za to, čo všetko sa okolo toho deje.
Vicepremiér pripomenul, že aj podľa Európskej komisie má Slovensko veľmi náročný systém implementácie a kontroly. „Cieľom je takisto urobiť jednotný rukopis pre všetky operačné programy, lebo aj manuály sú vždy napísané riadiacim orgánom. A keď to celé dáte dohromady, tak je to pre kontrolu aj monitoring hrozný problém. Všade je cieľ dosiahnuteľný iným rukopisom a komplikuje to život,“ dodal Vážny.
Popri koordinácii veľkých investičných projektov s účasťou štátu má Vážny na poste člena vlády spolupracovať pri koordinácii využívania finančných prostriedkov Európskej únie v budúcom programovom období. Zároveň sa zúčastňuje na prípravách Partnerskej dohody na roky 2014 až 2020 na národnej úrovni a stal sa podpredsedom príslušnej rady vlády.
Koordinácia využívania európskych peňazí bude namiesto Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zabezpečovať Úrad vlády SR. Počíta s tým návrh novely zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý schválila vláda vlani 19. decembra. Novela by mala nadobudnúť účinnosť 1. apríla 2013. Cieľom presunu kompetencie je zlepšenie koordinácie a čerpania finančných prostriedkov EÚ. Návrh zákona reaguje na skutočnosť, že 26. novembra 2012 bola zriadená funkcia podpredsedu vlády pre investície.
„To nejdem posudzovať, urobím všetko pre to, aby sa to zlepšilo,“ odvetil Vážny na otázku, či sa čerpanie eurofondov môže zlepšiť po tom, ako ich koordinácia prejde z rezortu dopravy na úrad vlády. Vicepremiér tvrdí, že v príprave Partnerskej dohody na roky 2014 – 2020 je Slovensko v istom časovom sklze, ten sa však podľa neho dá reálne dobehnúť. „Cieľom je pripraviť Partnerskú dohodu a jednotlivé operačné programy do polovice roku 2013, aby vznikol určitý priestor potrebný na negociácie s Európskou komisiou. Čo sa týka fondov, mali by spĺňať základnú ideu, ktorú na Slovensku stále máme, a to je rast zamestnanosti a rast hospodárstva. Toto musí byť vidno vo všetkých operačných programoch,“ povedal ďalej Vážny.
Vicepremiér nechcel predbiehať, koľko finančných prostriedkov by si mohlo Slovensko nárokovať od Európskej komisie v rokoch 2014 až 2020. Podľa neho to bude výsledkom dohody s komisiou, ktorá vyriekne konečné stanovisko. „Zo slovenskej strany bude najväčšia snaha, aby sme získali to isté alebo viac, ako je v súčasnom plánovacom období a zabezpečili rýchlejšie, jednoduchšie a atraktívnejšie mechanizmy pre konečných prijímateľov,“ uviedol Vážny.
V terajšom programovom období 2007 až 2013 môže SR využiť zo zdrojov EÚ na jedenásť operačných programov takmer 11,5 mld. eur. Ku koncu roku 2012 čerpanie európskych peňazí na tieto programy dosiahlo 4,34 mld. eur, čo je 37,72 % z uvedenej sumy. Štát vynaložil na spolufinancovanie projektov 735,39 mil. eur, čo predstavuje 37,82 % z plánovanej sumy 1,94 mld. eur. Oproti koncu roku 2011 miera čerpania peňazí EÚ vzrástla o 12,7 percentuálneho bodu, resp. o 1,46 mld. eur. Pre budúce obdobie čerpania eurofondov plánuje SR vytvoriť šesť základných operačných programov a zo zdrojov EÚ by chcela získať predbežne 15 mld. až 16 mld. eur vrátane podpory pre poľnohospodárstvo.