Albert Einstein sa narodil v nemeckom Ulme 14. marca 1879, no už o niekoľko týždňov sa jeho rodina presťahovala do Mníchova. Tu začal svoje školské roky, pokračoval v nich aj v Taliansku a vo Švajčiarsku.
V roku 1896 začal študovať na prestížnej Federálnej technickej vysokej škole v Zürichu, ktorej diplom získal na prelome storočia. Po získaní švajčiarskeho občianstva v roku 1901 pracoval na Patentovom úrade a fyzikou sa zaoberal popri zamestnaní.
Publikovanie jeho teórie relativity a kvantovej fyziky v prestížnom nemeckom odbornom periodiku Annalen der Physik pôsobilo ako bomba prevracajúca všetky dovtedajšie vedecké teórie v tejto oblasti naruby.
V roku 1914 sa Einstein stal riaditeľom Inštitútu cisára Viliama v Berlíne a zároveň aj profesorom teoretickej fyziky na univerzite v Berlíne. Predtým bol krátky čas profesorom na Nemeckej univerzite v Prahe.
Einstein mal výrazný podiel na projekte založenia Hebrejskej Univerzity v Jeruzaleme spolu s Chaimom Weizmanom. Jej otvorenie 1. apríla 1925 podporili také osobnosti ako lord Balfour, sir Herbert Samuel, Sigmund Freud, Martin Buber, Harry Sacher a Felix M. Warburg.
V Berlíne pôsobil až do roku 1933. Nemeckým štátnym občanom bol od roku 1914 a v Berlíne zostal až do faktického prevzatia moci nacistami. Po vzdaní sa občianstva emigroval do USA a pracoval v inštitúte ďalšieho vzdelávania v Princetone. Americkým občanom sa stal v roku 1940 ako držiteľ Nobelovej ceny za fyziku v roku 1922.
Po druhej svetovej vojne sa výrazne angažoval v svetovom mierovom hnutí – paradoxne po období naliehania na amerického prezidenta F.D. Roosevelta na urýchlenie výskumu a výroby atómových zbraní.