Vedci: Oteplí sa, hurikánov pribudne

Naša planéta sa otepľuje a na vine je "veľmi pravdepodobne" človek, hovorí štvrtá správa OSN o klimatických zmenách, na ktorej sa zhodli vedci na konferencii v Paríži. Ľudská činnosť tak prostredníctvom globálneho otepľovania môže vyvolávať stále silnejšie búrky, horúčavy, víchrice, suchá a povodne.

02.02.2007 11:53
Tornádo Foto:
Tornádo nad morom v Manila Bay na Filipínach.
debata

Viac ako 2500 expertov zo 130 krajín tri roky pracovalo na správe, v ktorej prišli k záveru, že človek je prinajmenšom s 90-percentnou pravdepodobnosťou zodpovedný za otepľovanie planéty za posledných 50 rokov. Globálne otepľovanie je podľa nich „nesporné a bude pokračovať ďalšie storočia“.

Formulácia „veľmi pravdepodobne“ znamená podľa vedcov pravdepodobnosť na 90 percent. Účastníci konferencie zvažovali aj formuláciu „takmer určite“, čo by znamenalo pravdepodobnosť 99 percent. To však zmietla zo stola čínska delegácia.

Čína, podobne ako napríklad aj Spojené štáty, argumentuje, že výraznejšie zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu, by poškodilo hospodárstvo krajiny.

V predchádzajúcej správe, ktorú vedci zverejnili v roku 2001, sa písalo, že globálne otepľovanie je „pravdepodobne“ spôsobované človekom, čo znamenalo 66-percentnú pravdepodobnosť.

Autori pripomínajú, že jedenásť z uplynulých dvanástich rokov patrí medzi tucet najteplejších rokov od roku 1850, odkedy sa zaznamenávajú teplotné merania. Najteplejší bol zatiaľ rok 1998, odborníci ale čakajú, že tento rok môže skončiť napokon ako najtepplejší v histórii merania.

Scenár ako z katastrofického filmu

Globálne otepľovanie spôsobí do roku 2100 zvýšenie teploty o dva až štyri stupne Celzia, hladina morí stúpne od 18 do 29 centimetrov. Najhorší scenár však predpokladá zvýšenie priemernej teploty až o 6,4 stupňa a vzostup morskej hladiny o takmer 60 cm.

Odborníci sa nazdávajú, že veľké horúčavy, dažde, veterné smršte, silné tropické búrky, tajfúny a hurikány budú čoraz častejšie, uviedli v záverečnom texte.

David Barber z kanadskej University of Manitoba predpovedá, že medzi rokmi 2030 až 2050 sa všetok ľad zo Severného ľadového oceánu počas letných mesiacov nenávratne stratí. Vedci okrem roztápania ľadovcov chcú ľudstvo „postrašiť“ aj dlhými obdobiami sucha, častými záplavami, nedostatkom pitnej vody a miliónmi klimatických utečencov.

Globálne otepľovanie sa pritom nezastaví, aj keby sa na celom svete hneď zastavilo vypúšťanie skleníkových plynov – priemerná teplota by každé desaťročie stúpla približne o 0,1 stupňa Celzia a spolu s hladinou oceánov by rástla ešte niekoľko sto rokov.

Šéf Medzivládneho panelu o klimatických zmenách Rajendra Pachauri konštatoval, že zverejnená správa je „pôsobivý dokument, ktorý predbehol doterajší výskum o niekoľko krokov“. „Je nepochybné, že skleníkové plyny sú vytvárané ľudskou činnosťou,“ vyhlásil. Podľa analytikov by táto varovná správa mohla podstatne ovplyvniť politiku jednotlivých krajín v oblasti životného prostredia.

Francúzi nechcú otepľovanie, zhasli

Obyvatelia Paríža, známeho ako „mesta svetiel“, a ostatných francúzskych miest vo štvrtok na päť minút stlmili osvetlenie, aby tak vyjadrili svoj záujem o problém klimatických zmien.

V rámci kampane, ktorá bola načasovaná pred zverejnením správy o globálnom otepľovaní, päť minút pred ôsmou zhaslo 20-tisíc žiaroviek na Eiffelovej veži či osvetlenie hotela Hilton, kde boli ubytovaní mnohí z účastníkov konferencie. Hotel dokonca vypol aj elektrické otočné dvere.

K symbolickej kampani sa pripojili aj obyvatelia Ríma, kde „zhaslo“ aj Koloseum a Kapitol. Úrady a obyvatelia šetrili energiou na svietenie a osvetľovanie pamiatok aj v španielskom Madride, Seville či Valencii, v gréckych Aténach dokonca „vypli“ parlament, radnicu, či ministerstvo zahraničných vecí.

Niektorí odborníci ale tento akt kritizovali argumentujúc, že sa spotrebovalo v konečnom dôsledku viac elektriny kvôli tzv. energetickej špičke, ktorá nastala pri opätovnom spustení elektrických spotrebičov.

debata chyba