Vek odchodu do dôchodku sa nezvýši ešte štyri roky

Dôchodkový vek sa najbližšie štyri roky určite zvyšovať nebude. Potvrdil to minister práce Ján Richter, podľa ktorého ľavicová vláda do roku 2016 nemieni diskutovať o tejto možnosti. Zavedenie mechanizmu, ktorý by dvíhanie vekovej hranice umožnil, pripúšťa až neskôr.

18.04.2012 12:00
Fico, Richter Foto:
Vláda Roberta Fica neplánuje v tomto volebnom období zvýšiť vek odchodu do penzie. Na snímke s ministrom práce Jánom Richterom (vpravo).
debata (49)

„Počas štvorročného volebného obdobia nebudeme mať záujem hovoriť konkrétne o zvýšení veku odchodu do dôchodku. No možno sa budeme baviť o tom, že nastavíme dlhodobý systém, ktorý bude platiť v horizonte budúceho obdobia a môže sa od niečoho odvíjať,“ uviedol Richter.

Na Slovensku je dnes hranica odchodu do dôchodku 62 rokov. Analytici ju odporúčajú zdvihnúť na 65 až 67. Muži u nás sa pritom dožívajú priemerne 72 rokov a ženy 79 rokov. Po zvýšení hranice sa mnoho z nich dôchodku nemusí dočkať. Štát navyše musí riešiť armádu nezamestnaných, nedostatok práce je aj pre mladých ľudí, nie to ešte pre starších.

Možnosti zvyšovania dôchodkového veku nie sú neobmedzené. „Jeho hranica ani vo vyspelých krajinách nie je predĺžiteľná nad 70 rokov. Na Slovensku by jej zvýšenie na 65 rokov znamenalo stop na dlhé roky,“ myslí si sociologička Silvia Porubänová.

O podrobnostiach ako v budúcnosti zvyšovať dôchodky minister zatiaľ hovoriť odmietol. Argumentoval, že hoci už má predstavu, programové vyhlásenie vlády sa ešte len tvorí a pokračovať budú aj rokovania so sociálnymi partnermi.

Podľa štátneho tajomníka Branislava Ondruša by sa penzijný vek mohol počnúc ďalším volebným obdobím začať dvíhať automaticky, bez ohľadu na politické zafarbenie budúcich vlád. „Napríklad v závislosti od toho, ako na Slovensku bude rásť vek dožitia,“ naznačil. Podobne navrhovala dvíhať vekovú hranicu bývalá vláda.

Ondruš tiež potvrdil, že v hre sú aj diskusie o zavedení minimálneho dôchodku a možno aj opačne, dôchodkového stropu, ktorý vypočítaná penzia svojou výškou nebude smieť prekročiť. Konkrétne čísla však takisto neuviedol.

Riaditeľ INEKO Peter Goliaš pripomína, že krajiny Európskej únie už poväčšine vek odchodu do penzie zdvihli na 65 či 67 rokov. Súčasnú slovenskú hranicu 62 rokov preto odporúča zvýšiť čo najskôr. Privítal by tiež jasné pravidlá, ktoré by umožnili meniť dôchodkový vek či výšku penzie automaticky, v závislosti od objektívnych parametrov, napríklad predlžujúceho sa veku dožitia či pomeru penzistov k aktívnemu obyvateľstvu. „Bez automatickej poistky sa politici budú brániť prijímať reštrikčné opatrenia, pretože im uberajú z voličskej priazne,“ dodal Goliaš.

Ekonóm SAV Pavol Kárász si myslí, že Slovensko sa zvyšovaniu penzijného veku a ďalším reformám dôchodkového systému nevyhne. „Zásadné zmeny však treba riadne pripraviť a prijať formou ústavného zákona, podobne ako dlhovú brzdu, aby sa s každou vládou nemenil,“ tvrdí Kárász. Inak sa podľa neho systém neudrží a bude treba narýchlo prijať podobne „drastické, neľudské a hlúpe rozhodnutie“, akým bolo v roku 2004 predĺženie dôchodkového veku žien skokom o päť až deväť rokov.

Podľa vedeckých prognóz starých ľudí rapídne pribudne na celej planéte. Európska komisia predvlani členským štátom odporučila zvýšiť do roku 2040 penzijný vek na 67 a do roku 2060 až na 70 rokov.

Kým na Slovensku sa muži v roku 2010 dožívali priemerne 71,6 roka a ženy 78,9 roka, do roku 2060 sa podľa dostupných analýz očakáva nárast strednej dĺžky dožitia u mužov o 10,6 a u žien o 8,6 roka. Muži pritom už dnes čerpajú dôchodok priemerne 16 a ženy, ktoré stále len postupne nabiehajú na platnú vekovú hranicu, až 25 rokov. Podľa výhľadu Eurostatu zároveň narastie na Slovensku do roku 2060 podiel populácie nad 65 rokov na viac ako 35 percent, pričom v roku v roku 2010 to bolo 12 percent. Taký nárast neočakávajú ani v Nemecku či vo Švédsku.

Budúce kabinety sa navyše budú musieť popasovať s problémom, ako pre staršie obyvateľstvo zabezpečiť dosť pracovných príležitostí. Krajina sa už v súčasnosti borí s nezamestnanosťou na úrovni okolo 14 percent, nájsť si prácu často nedokážu ani štyridsiatnici. Vo firmách pritom neustále silnejú tlaky na to, aby ľudia v dôchodkovom veku uvoľňovali pracovné miesta mladším.

Ako už Pravda informovala, Ficova vláda nemieni na dôchodcoch šetriť. Svedčí o tom aj zámer zvyšovať dôchodky o pevnú sumu. Pri prerozdeľovaní peňazí „každému rovnako“ plánuje zachovať celý objem financií, o ktoré by sa penzie zdvihli v prípade pokračovania súčasného percentuálneho modelu. Druhý štátny tajomník rezortu Jozef Burian potvrdil, že k nízkym dôchodkom sa naďalej budú vyplácať vianočné príspevky.

Kárász znovu upozorňuje na absurditu takejto valorizácie. Nepomohla by totiž len starodôchodcom, ako to rezort prezentuje, ale napríklad aj bývalým zamestnancom, ktorí už v novom politickom režime oficiálne poberali len minimálnu mzdu a jej zvyšok neoficiálne dostávali priamo „na ruku“. Prípadne bývalým živnostníkom, ktorí svoj príjem pravidelne skresľovali a platili len najnižšie odvody. Teda de facto tým, ktorí na nezaplatených odvodoch štát okrádali. „Teraz sa jednoducho zvezú so starodôchodcami, ktorým penzie naozaj treba zvýšiť. A na úkor týchto nepoctivcov štát okradne tých, ktorí sa plateniu odvodov nevyhýbali,“ hovorí ekonóm.

Istú mieru nespravodlivosti takejto valorizácie pripustil aj minister Richter. Sľúbil, že ministerstvo bude hľadať východisko, ako sa solidárne správať aj k tým, ktorí na odvodoch neklamali. Priznal však, že momentálne nie je pripravený povedať, ako by sa to dalo urobiť. Ideálne by podľa neho bolo, aby sa situácia starodôchodcov riešila jednorazovým zvýšením ich penzií. „No objektívne na to v tomto období konsolidácie verejných financií nemáme,“ uzavrel.

49 debata chyba