Vinári: Liehovary vplývajú na vládu

Ak parlament schváli návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov z dielne rezortu financií Ivana Mikloša, slovenskí vinári ho právne napadnú. Tvrdia, že návrh je v rozpore s nariadeniami Európskej únie.

04.07.2011 22:41
víno - muž s pohárom vína
Ilustračné foto
debata

A nielen to, ministerstvo pri jeho príprave malo podľahnúť liehovarníckej loby. Naopak, liehovarníci kontrujú a hovoria o mobilizácii vinárskej loby.

„Návrh zákona je účelovo navrhnutý tak, aby spôsobil nekonkurencies­chopnosť slovenských vinárov,“ tvrdí vo svojej analýze Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku. Za návrhom podľa zväzu jednoznačne vidieť lobing jednej liehovarníckej fir­my.

Na priamu otázku Pravdy, o ktorú firmu ide, prezident vinárskeho zväzu Ľubomír Vitek bez okolkov vysloví meno spoločnosti St. Nicolaus, ktorú vlastní bývalý štátny tajomník na ministerstve hospodárstva za prvej Dzurindovej vlády Ján Sabol. Podľa Viteka je návrh ministerstva financií „úplne zvrátený. Chcú, aby sa pilo menej vína a viac liehovín“.

„Aký lobing? Považujem to za absolútnu hlúposť,“ reagoval na Viteka člen dozornej rady spoločnosti St. Nicolaus Robert Spišák. A šéfovi vinárov odkázal, že „vinári chcú dosiahnuť, aby sa bezdomovci upili na smrť z lacného škatuľového vína – za dve eurá si kúpia v reťazci tri litre“.

Koalícia pri alkohole nemá jasno

Koalícia v názore na zdanenie liehovín nemá vyhranený názor. Vôbec nie je isté, ako sa zachovajú poslanci KDH, ktorý vlani nepodporili návrh na vyššiu spotrebnú daň z piva a zvyšovať dane nechce ani SaS. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon (Most-Híd) vyjadril síce súkromný názor, ale znie dosť jednoznačne: „Taký režim, ktorý chcel zaviesť financov do pivníc, tu bol, ale neprežil.“

Vinári majú vo veci jasno. Ak prejde návrh ministerstva financií, Slovensko príde podľa nich o posledné vinohrady a kvalitné víno. Na zdanenie doplatí spotrebiteľ, pretože daň zaťaží liter vína sumou 33,75 centa, čo po zarátaní DPH zvýši cenu vína o 40,5 centa. V skutočnosti však bude víno podľa vinárov ešte drahšie. V januári roku 2012 môže na pulte stáť o sedemdesiat centov až euro viac ako teraz. Výber dane si totiž prinesie zložitú administráciu a rôzne doplnkové náklady.

Za ostrým vyjadrením je dlho rastúca nespokojnosť liehovarníkov s tým, že tiché víno je už desať rokov oslobodené od platenia daní. Expertka asociácie platiteľov spotrebnej dane z liehu a liehovín Alica Doležalová dáva do pozornosti tri posledné zvýšenia spotrebnej dane z liehu:

„Od roku 2004 až po marec 2010 sa zvýšila sadzba na lieh z jedného hektolitra o 250 eur, keď stúpla z 829,85 eura na 1 080 eur. A víno bolo pri každom zvýšení ušetrené. Nie je to vari nespravodlivosť?“

Padni, komu padni, len nie mne

„Férové zdanenie trhu s alkoholickými nápojmi by bolo také, keby boli všetky nápoje, teda pivo, víno aj liehoviny zdaňované. Ak nemá dôjsť k neférovým posunom v štruktúre spotreby, tak by mal štát zdaňovať bez výnimky rovnako liehoviny, pivo, ale aj víno,“ tvrdí Robert Spišák a nezabudne pripomenúť, že aj v takej veľkej vinárskej krajine, ako je Francúzsko, sa platí z vína daň.

Vinárov však týmto tvrdením iba rozčúli. Ihneď spresnia, že vo Francúzsku sa platí iba evidenčná daň. „Nie 33,75 eura za hektoliter, ako navrhuje zdaniť slovenské víno ministerstvo financií, ale iba 3,5 eura, a to je vari rozdiel,“ podotkne Igor Mancel, predseda Zväzu vinohradníkov Slovenska, a neodpustí si poznámku, že „je rozdiel vyrobiť liter stopercentného liehu zo zemiakov, kukurice či obilia, a úplne iné z hrozna, keď vinič začína rodiť po štyroch rokoch“.

A iba na spresnenie Manceľ dodá, že žiaden z najbližších vinárskych susedov Slovenska – Rakúsko, Česko ani Maďarsko nevyberajú od vinárov daň z tichého vína.

Koho držia dane pod krkom

V roku 2010 sa na Slovensku v prepočte na stopercentný lieh vypilo priemerne na hlavu 8,8 litra všetkých alkoholických nápojov. Rebríček suverénne vedú nápoje typu borovička, vodka, slivovica, pretože na liehoviny pripadá takmer polovica spotreby – 4,3 litra na jedného obyvateľa. Zato hroznového vína vypil jeden občan 13,4 litra, čo je v prepočte na absolútny alkohol 1,5 litra. A ešte pivo. Dolu jedným hrdlom ročne pretieklo 70,2 litra, čo prepočítané na stopercentný alkohol znamená 2,8 litra.

Spotreba vína sa dlhodobo udržiava na minuloročnej hranici, zato už sedem rokov klesá spotreba piva. Nie je tajomstvom, že takmer 20-litrový pokles spotreby piva odštartovali Miklošom zavedené spotrebné dane v roku 2003. K tvrdému alkoholu je ťažko niečo dodávať. Hoci spotrebná daň rastie a liehoviny dražejú, ľudia ich pijú ďalej.

Víno je zvláštny nápoj. Sú krajiny, všetko nevinárske, ktoré ho zdaňujú, ako ostatné alkoholické nápoje. Ale vinárske nad ním držia ochranársku ruku. A samotná Európska únia nemá snahu valorizovať sadzby spotrebných daní na alkoholické nápoje, uprednostňuje nápoje s nižším obsahom alkoholu oproti liehovinám aj formou minimálnej spotrebnej dane. O spotrebnej dani z alkoholu sa bude rozhodovať v parlamente na jeseň.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba