Výsledok britských májových parlamentných volieb mohol byť iný. Keby mohli tisícky ľudí, ktorí dlhé hodiny stáli v radoch pred desiatkami volebných miestností v celej krajine, uplatniť svoje právo voliť.
Kontroverzná situácia bola dôsledkom lajdácky vykonaných príprav, neschopného personálu a úbohej organizácie v celom procese – od registrácie voličov až po dianie vo volebných miestnostiach. Už samotná registrácia je náchylná na podvody a kontrola identity voličov prakticky neexistuje. Na viacerých miestach bol nedostatok hlasovacích lístkov, cezpoľných voličov nechali úradníci čakať, kým domácich brali dnu, a umožnili voliť aj neplnoletému žiakovi.
Volební pozorovatelia z krajín Britského spoločenstva národov (Commonwealth) neverili vlastným očiam, Daily Mail hovoril o „zneuctení demokratického procesu“. Väčšina politických komentátorov sa zhodla, medzi nimi aj David Dimbleby, ktorý na BBC moderoval volebné štúdio, že išlo o voľby z „tretieho sveta“.
Už v roku 2007 sa v denníku Guardian Jasper Gerard zamýšľal nad úrovňou korupcie v britských voľbách: „Robert Mugabe zatiaľ neoznačil Britániu za škvrnu na svedomí sveta. Ale nerobte si ilúzie: Británia je stratený prípad z Tretieho sveta, minimálne čo sa demokracie týka.“
Z iného súdka je úvaha Edmunda Conwaya, bývalého ekonomického editora konzervatívneho denníka Daily Telegraph (dnes pôsobí na Harvarde v USA), ktorý tvrdí, že nerovnosť v Británii je na úrovni rozvojových krajín, keďže 1 percento populácie vlastní 70 percent bohatstva krajiny. V Spojených štátoch je to 48 percent.
V roku 2008 Jeremy Clarkson, pomerne uvravený motoristický novinár a publicista známy z relácie BBC Top Gear a známy konzervatívnymi názormi, vo svojom komentári v bulvárnom denníku Sun vysvetľoval, prečo je Británia krajinou Tretieho sveta.
„Británia je bohatá a civilizovaná krajina s množstvom vlakov, vládou zákona, dávkami pre chudobných a množstvom verejnej dopravy. Nanešťastie, nič z toho už nefunguje.“
Pri výpočte vecí, ktoré už nefungujú, Clarkson spomenul aj útrapy sprevádzajúce odlet z Heathrow.
Čo nás plynulo privádza ku kardinálovi Walterovi Kasperovi a jeho štuchancu z rozhovoru pre nemecký týždenník Focus: „Keď priletíte na letisko Heathrow, niekedy máte pocit, že ste pristáli v krajine Tretieho sveta.“
Heathrow rozhodne nemá práve najlepšiu povesť. Keď v roku 2008 po 19 rokoch výstavby za viac ako štyri miliardy libier slávnostne otvorili Terminál 5, skončila slávnosť katastrofálnym fiaskom. Terminál mal zjednodušiť prevádzku, znížiť počet meškajúcich letov a stratených batožín. Počas prvých desiatich dní boli zrušené stovky letov a približne 30-tisíc kusov batožiny necestovalo spolu s majiteľmi. Viacero poisťovní prestalo ponúkať poistenie batožiny na Heathrow. Stovky kufrov, ktoré nenašli majiteľov bolo vydražených.
Karikatúra, ktorou vo štvrtok Daily Telegraph reagoval na kontroverzné kardinálove slová bola preto úplne na mieste. Dvaja zamestnanci letiska sa na nej zhovárajú: „Zázrak! Pápežova batožina pricestovala spolu s ním.“
Pravda, slová kardinála Kaspera mohli mať sociálny či náboženský kontext, o ktorom sa dá diskutovať. Ale pokiaľ ide o infraštruktúru a úroveň služieb, kardinál trafil klinec po hlavičke a zaťal do živého.
Koniec koncov, v ktorej inej krajine naberú prímestské vlaky obrovské meškanie, pretože na koľajnice na jeseň napadalo lístie zo stromov alebo v zime zlý druh snehu?