Ministerstvo práce preto navrhuje v dokumente Koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 vybudovať mobilitné infocentrá vo zvolených krajinách ako aj organizovať burzy práce. Koncepciou by sa mali ministri zaoberať na zasadnutí vlády v stredu.
Infocentrá by mali informovať o našom pracovnom trhu a motivovať Slovákov, aby sa vrátili do vlasti. Medzi potenciálnych záujemcov o prácu na Slovensku by mali patriť okrem slovenských migrantov aj občania jednotlivých krajín, ktorí by u nás chceli pracovať. Vláda by mala poskytnúť možnosti „presídlenia späť do SR po individuálnom začlenení sa do sociálno-ekonomických vzťahov v rámci Slovenska.“ Výrazný podiel na spolupráci sa očakáva od spolkov Slovákov žijúcich v zahraničí. Naplneniu tohto zámeru by mali pomôcť pravidelné burzy práce, ponúkajúce pracovné príležitosti v krajinách, v ktorých žije najviac Slovákov.
Dôvodom pre tieto návrhy je podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny aj pracovná migrácia občanov Slovenska do zahraničia. „Ústredie deklaruje citeľný nedostatok pracovných síl v niektorých odvetviach hospodárstva (automobilový, strojárstvo) a informuje o potrebe zastavenia masívneho odlevu kvalifikovaných pracovníkov zo SR do zahraničia,“ píše sa v materiáli.
Najviac Slovákov vycestovalo za prácou do Českej republiky. Ku koncu roku 2007 ich bolo takmer 110-tisíc. Druhou krajinou v poradí, kam mali naši občania namierené za prácou, bola Veľká Británia. Tam ich malo byť k 31. decembru 2007 takmer 79-tisíc. Nasleduje Írsko, kde počet slovenských pracujúcich migrantov dosiahol takmer 33-tisíc. V Írsku tvorili Slováci ku koncu minulého roka 6,5 percenta pracovnej sily krajiny z nových členských štátov Európskej únie.
Predkladaná koncepcia sa okrem iného venuje aj pomoci Slovákom žijúcim v zahraničí, ktorí môžu študovať na slovenských vysokých školách v slovenskom jazyku. Ministerstvo školstva SR by malo študentov finančne podporovať štipendiami. Záujem o takéto vysokoškolské vzdelávanie je hlavne medzi uchádzačmi zo Srbska, Rumunska a Ukrajiny, kde záujem o štipendium značne prevyšuje možnosti schváleného rozpisu.
„Priemerný záujem prejavujú Slováci žijúci v Chorvátsku, Maďarsku, Poľsku a Slovinsku. Z ostatných európskych krajín, ako je Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Nórsko a Švajčiarsko sa dlhodobejšie nehlásia žiadni uchádzači, preto je potrebné prehodnotiť podmienky poskytovania pomoci Slovákom žijúcim v týchto krajinách,“ uvádza sa v Koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015.