Vláda dala zelenú súkromnej ceste z Nitry do Banskej Bystrice

Minister dopravy Ľubomír Vážny má do mesiaca uzatvoriť zmluvu na výstavbu a prevádzku prvých úsekov ciest za súkromné peniaze. S podmienkami kontraktu takzvaného verejno-súkromného partnerstva (PPP projekty) v stredu súhlasila vláda Roberta Fica.

11.03.2009 12:25
Diaľnica pri Žiline Foto:
Ilustračné foto
debata

O vybudovanie asi 50 kilometrov rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou sa postará francúzska firma Vinci Concessions a holandská spoločnosť ABN Amro Highway, ktoré spoločne uspeli v tendri.

Štát by mal počas troch desiatok rokov, na ktoré má byť uzatvorená koncesia s víťazom súťaže, zaplatiť za stavbu, prevádzku a údržbu cesty celkovo 3,47 miliardy eur (104,54 miliardy Sk). Projekt zaťaží verejné financie zrejme od roku 2010, keď koncesionár plánuje uviesť do prevádzky prvý úsek Beladice – Tekovské Nemce.

Vláda chce prostredníctvom PPP projektov urýchliť stavbu ciest v krajine. V najbližšom období by sa takouto formou mala dobudovať najvyťaženejšia diaľnica z Bratislavy do Košíc, na ktorej chýbajú ešte viaceré severné úseky, vrátane technicky náročnejších častí s tunelmi.

Ministerstvo dopravy už skôr pripustilo, že v čase globálnej hospodárskej a finančnej krízy sa zhoršila dostupnosť peňazí od bánk na financovanie PPP projektov. Podporu zákazkám očakáva aj od Európskej banky pre obnovu a rozvoj a Európskej investičnej banky. Vláda predpokladá, že projekty podporia ekonomiku v čase krízy.

Pri PPP projektoch investor postaví cesty na vlastné náklady a bude ich prevádzkovať, štát mu investíciu postupne spláca. S návrhom koncesnej zmluvy na výstavbu časti R1 za súkromné peniaze súhlasilo aj ministerstvo financií, ktoré malo zhodnotiť jej dopad na verejné financie.

Konzorcium Vinci a ABN Amro uprednostnila výberová komisia v tendri pred ponukou skupiny firiem okolo španielskej spoločnosti Obrascón Huarte Laín a českej ŽS Brno. Do konečnej fázy súťaže sa nedostalo šesťčlenné konzorcium, ktoré zahŕňa aj slovenské stavbárske firmy Doprastav a Váhostav. Rovnako dopadlo aj zoskupenie rakúskych firiem Strabag a Porr.

debata chyba