Koalícia hľadala podporu pre návrhy ministerstva financií aj na stredajšom mimoriadnom rokovaní Koaličnej rady, ktoré iniciovala SaS. Predseda SaS po jej rokovaní vyhlásil, že štyria ministri strany tieto návrhy nepodporia. „Sme zásadne proti vstupu Slovenska do eurovalu 2 a sme tak isto proti navýšeniu eurovalu 1,“ vyhlásil na brífingu Sulík. „Naši ministri budú na vláde hlasovať proti týmto dvom bodom a keď to príde do parlamentu, naši poslanci budú hlasovať proti,“ povedal. S eurovalom nesúhlasí ani minister vnútra Daniel Lipšic (KDH).
Slovenské záruky v rámci EFSF, teda prvého eurovalu, by sa podľa návrhu dodatku k rámcovej dohode o EFSF mali zvýšiť z pôvodných 4,37 miliardy eur na 7,72 miliardy eur. Úroveň záruk v systéme sa má celkovo zvýšiť zo 440 miliárd eur až na 779 miliárd eur. Dôvodom je zabezpečenie efektívnej kapacity eurovalu na pôvodne zamýšľanej úrovni 440 miliárd eur, ktorá nebola dosiahnutá kvôli tomu, že niektoré štáty zapojené do systému nedosahovali najvyšší rating AAA.
Na zvýšení štátnych garancií v EFSF sa ministri financií eurozóny dohodli v polovici mája. V marci lídri EÚ odsúhlasili, že efektívna úverová kapacita EFSF sa má od júna zvýšiť na 440 miliárd eur z pôvodnej úrovne 250 miliárd eur. V snahe zachovať si najvyšší rating na stupni AAA je efektívna úverová kapacita fondu nižšia než jeho nominálna hodnota. EFSF, teda dočasný euroval, by mal byť v polovici roka 2013 nahradený permanentným systémom ESM, teda takzvaným eurovalom II.
Kabinet v stredu odsúhlasil aj vznik tohto mechanizmu, keď ministri podporili návrh na uzavretie dohody o založení ESM. „Na rozdiel od EFSF sa do ESM bude prispievať priamo a to formou upisovania akcií na základnom imaní spoločnosti, ktoré bude
predstavovať 700 miliárd eur. Z toho 80 miliárd eur bude vo forme splatených akcií a zvyšných 620 mld. eur vo forme akcií splatných na vyzvanie,“ konštatuje sa v návrhu.
Slovenská republika by tak musela svoj podiel vo výške 659,2 miliárd eur splatiť v piatich splátkach počas piatich rokov. Prvá splátka by bola splatná v júli 2013. ESM patrí do druhej vlny balíka opatrení, cieľom ktorých je poskytnúť pomoc členskému štátu eurozóny v ťažkej finančnej situácii a tým udržať finančnú stabilitu eurozóny ako takej. ESM nadväzuje na Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF), ktorý bol pripravovaný na dobu určitú, teda iba do júna 2013 s tým, že od tohto dátumu už nebude poskytovať finančnú pomoc a fungovať bude iba ako administrátor už vyplatenej finančnej pomoci.
Situácia je dramatická, zdôvodňoval minister Mikloš
Postoj vlády bol realistický a zodpovedný. Po rokovaní vlády to vyzdvihol minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ), ktorý materiály predkladal. „Nehovorím, že prijímame ľahké a jednoduché riešenia, ani si nemyslím, že máme na výber z dobrých riešení. Máme na výber len zo zlých a menej zlých riešení, keďže situácia je naozaj dramatická,“ zdôraznil.
Pripomenul, že záruky členov v súčasnosti fungujúcom záchrannom mechanizme EFSF sa navyšujú len preto, aby sa dosiahla pôvodne plánovaná úverová kapacita 440 miliárd eur. Z dôvodu nižšieho ratingu niektorých členov, vrátane Slovenska, totiž napriek garanciám v tomto objeme reálna možnosť úverovania z eurovalu 1 predstavuje len 255 miliárd eur.
„Primárnym dôvodom nie je potenciálna nová pôžička Grécku, pretože teraz existujúca úverová kapacita je 255 miliárd eur a doteraz vyčerpané prostriedky na pomoc Portugalsku a Írsku sú 43,7 miliardy eur. Ten priestor je dostatočný aj na prípadnú novú pôžičku, ktorá ale ešte vôbec nie je uzavretá a schválená,“ upozornil Mikloš.
Pokiaľ by Slovensko nakoniec zmluvu o navýšení EFSF v parlamente neratifikovalo, podiel SR v tomto mechanizme by zostal nižší oproti krajinám, ktoré by ho navyšovali. Takýto prístup by však podľa ministra financií nebol správny. „Nepovažoval by som to za dobrý a zodpovedný krok aj preto, že Slovensko je medzi krajinami, ktoré nemajú rating AAA a ktoré sú dôvodom, prečo sa musí navyšovať,“ pripomenul Mikloš.
Sulík: SaS je za bankrot Grécka
Richard Sulík pripustil po rokovaní Koaličnej rady, že snaha navýšiť pôvodný euroval môže súvisieť aj s potrebou zdrojov pre Grécko. Po ďalšom znížení ratingu krajiny by podľa jeho slov dlhopisy gréckych bánk nemohli byť založené a práve preto by z navýšeného eurovalu mali byť financované dlhopisy pre grécke banky. Sulík pritom zopakoval, že SaS je za bankrot Grécka.
„Grécko musí najprv skrachovať, bez toho nemá zmysel nič, žiadne ďalšie riešenie,“ vyhlásil v stredu Sulík. Krajina totiž podľa jeho slov za posledný rok nič nevyriešila.
SaS sa podľa predsedu Sulíka bude ešte snažiť nájsť v prípade zmien pôvodného eurovalu ako aj pri vzniku nového konštruktívne riešenia, keďže čas je ešte do septembra. Richard Sulík zároveň v stredu uviedol, že dúfa, že opozičný Smer dodrží svoje slovo a bude hlasovať proti pripravovaným zmenám. „Uvidíme, čo sa stane v septembri,“ dodal Sulík s tým, že ani v prípade nesúhlasu Slovenska sa neobáva prípadných sankcií.
Radičová: Podmienky budú v Grécku veľmi ťažko priechodné
Premiérka Iveta Radičová sa obáva toho, či sa Grécku podarí presadiť všetky podmienky, ktoré má krajina splniť pre získanie finančnej pomoci. „Mám obavu, že v tak nastavených podmienkach, ako sú dnes, teda účasť privátneho sektora, privatizácia, škrty výdavkov, kolaterál a podobne, že to bude len veľmi-veľmi ťažko priechodné v parlamente v Grécku,“ uviedla Radičová.
Slovenská premiérka pritom krátko po skončení rokovania kabinetu telefonovala s gréckym premiérom Georgíosom Papandréouom. Základný odkaz rozhovoru bol podľa jej slov odkazom uchádzania sa o vzájomné porozumenie a podporu. Podľa Radičovej je v Grécku vzhľadom na protesty ťažká situácia. „Je otvorený návrhom, ale vyslovil hlavne pochopenie, že vie, aké je rozloženie aj síl v rámci Slovenskej republiky, a nie je to len v rámci Slovenskej republiky, má rovnaký problém aj on doma a vie, aké ma splniť podmienky, aby ďalšie rozhodnutia boli vôbec priechodné,“ uviedla Radičová o rozhovore s gréckym premiérom.
Premiérka sa vyjadrila aj k odmietavému postoju SaS k navýšeniu eurovalu či vzniku nového permanentného mechanizmu. Iveta Radičová uviedla, že chápe argumenty koaličného partnera, ale rozhodovanie o týchto otázkach má dva rozmery. Jedným je rozhodovanie tu a teraz a druhým rozhodovanie v stredno- a dlhodobom horizonte. „Pokiaľ by boli hrozby voči krajinám, kde my sme naozaj závislí na ich posunoch v rozvoji, tak treba sa rozhodovať veľmi zodpovedne,“ vyhlásila Radičová.
Fico vyzval premiérku, nech „spraví so Sulíkom poriadok“
Predseda Smeru Robert Fico vyzval premiérku Ivetu Radičovú, aby „si spravila poriadok s predsedom koaličnej SaS Richardom Sulíkom“. „Smer je za mechanizmy, ktoré budú chrániť euro, ale nebude podporovať hry, ktoré rozohrala SaS. Smer podporí návrhy len vtedy, keď si Radičová urobí poriadok so Sulíkom. Ak nebude celá koalícia za dva navrhnuté mechanizmy, nevidím dôvod, prečo pomáhať vláde a SaS,“ uviedol Fico na tlačovej besede.