„Takmer každý učiteľ má aj druhé zamestnanie, veľa z nich súkromne doučuje,“ povedal Ďurajka. Príjem nestačí v Bratislave na splácanie hypotéky, prenájom jednoizbového bytu stojí do 10-tisíc korún. Ďurajka býva u brata, aby nemusel platiť. Oblečenie nakupuje v Žiline, odkiaľ pochádza, lebo tam je to lacnejšie. „Minule som mal obuté značkové tenisky, piataci sa ma pýtali, či ich mám zo second handu,“ uviedol.
Zvyšovanie učiteľských platov chce vláda na budúci rok spomaliť. Reálne by ich platy mali dokonca klesnúť. Návrh štátneho rozpočtu, ktorý minulý týždeň predstavilo ministerstvo financií, totiž predpokladá zvýšenie len o 3,5 percenta. Ceny by však mali ísť hore rýchlejšie. To znamená, že učitelia si budú môcť za svojej zárobky kúpiť menej ako v tomto roku.
Učitelia chcú pre nízke mzdy štrajkovať. Protesty chystajú po 15. septembri. Vicepremiér Dušan Čaplovič (Smer) tvrdí, že vláda bude ešte o probléme rokovať. „Učiteľ patrí k strednej vrstve a zarába menej ako sudca či lekár. Určite to nie je v poriadku, ak chceme budovať vedomostnú spoločnosť,“ priznal Čaplovič. Sudcovia majú pritom zo zákona zaručený trojnásobok priemernej mzdy na Slovensku, teda viac ako 60-tisíc korún mesačne.
Najhoršie sú odmeňovaní v porovnaní s ostatnými zamestnancami učitelia v Bratislavskom kraji. Priemerný zárobok tu vlani podľa štatistík dosahoval 26-tisíc korún, učiteľský plat bol len 19 768 korún v hrubom. Lepšie v porovnaní s ostatnými obyvateľmi kraja sú na tom napríklad v Banskobystrickom. Pedagógovia majú mesačne v priemere 19 342 korún, kým ostatní Banskobystričania priemerne 16 862 korún.
Učiteľka Milada Nôtová z Gymnázia J. G. Tajovského v Banskej Bystrici učí 34 rokov a má mzdu len asi o tri tisícky vyššiu ako začínajúci pedagóg. „Nástupný plat je okolo 15-tisíc korún, ja mám v hrubom okolo 19-tisíc korún bez príplatkov,“ poznamenala. Mladší kolegovia podľa nej vidia, že učiteľská profesia sa nevypláca. „Absolventi aj nastúpia, ale keď sa porozhliadnu, nájdu si lepšie platené miesto,“ dodala.
Ministerstvo školstva priznáva, že pre nízke mzdy nastúpi do školstva menej mladých ľudí, problém je zamestnať jazykárov alebo informatikov. Podľa Ďurajku učitelia strácajú autoritu. „Deti si myslia, že učiť ide len skrachovanec, ktorý nemá kam ísť. Rodičia kedysi s problémom prichádzali za triednym učiteľom, teraz idú rovno za riaditeľkou,“ konštatoval.
Podľa Ctibora Košťála, ktorý sa v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť zaoberá školstvom, chýba najmä systém odmeňovania, ktorý by ocenil učiteľov za výsledky. Vláda Roberta Fica ho mala predstaviť už v minulom školskom roku. Nový zákon, ktorý mal priniesť kariérny rast, však mešká. „Tabuľkové platy nestačia, musí byť jasné, že tí najlepší budú aj zaplatení,“ povedal.
Odmeňovanie podľa kariérneho rastu si podľa odborárov vyžiada ďalšie dve miliardy korún. Ani s tým návrh štátneho rozpočtu neráta.
Podľa ministerstva financií by mali učitelia na budúci rok zarábať vyše 770 eur, čo je viac ako 23-tisíc korún. Hoci rezort školstva tvrdí, že platy by mali ísť hore o viac ako osem percent, reálne zákon zaručí len 3,5-percentnú valorizáciu. Očakáva sa, že pedagógovia by si mali prilepšiť na osobných príplatkoch či odmenách. Ich udelenie však závisí od riaditeľa.
„Odkedy učím, za sedem rokov som nijaké osobné príplatky nedostal. Skrátka na ne nebolo. Je to zvyšovanie len na papieri,“ uzavrel Ďurajka.