Podľa vyhlásenia hovorcu ministerstva zahraničných vecí Patricka Ventrella Washington takýto krok zo strany Moskvy „hlboko ľutuje“ a považuje ho za „politicky motivovaný“. Vyjadril sa tak niekoľko hodín po tom, ako zákon schválený oboma komorami ruského parlamentu podpísal prezident Vladimir Putin. Opatrenia tak budú môcť platiť od 1. januára, Ventrell však napriek tomu dúfa, že Moskva umožní dokončenie adopcií v prípadoch, keď sa deti „už naviazali na svojich budúcich rodičov“.
Rusi spornými opatreniami odpovedajú na takzvaný Magnitského zákon, ktorým Američania zaviedli sankcie voči ruským predstaviteľom podozrivým z porušovania ľudských práv. Názov odkazuje na zatiaľ nedoriešený prípad ruského právnika Sergeja Magnitského, ktorý v roku 2009 zomrel za nejasných okolností vo väzbe.
Rusov takýto krok pobúril a rozhodli sa prijať protiopatrenia v podobe takzvaného Zákona Dimu Jakovleva pomenovaného po dvojročnom ruskom chlapcovi, ktorý zomrel vo Virgínii po tom, ako ho jeho americkí adoptívni rodičia zamkli v aute.
Zo strany Ruska pritom ide o najtvrdšiu protiamerickú legislatívu, akú tamojší zákonodarcovia prijali od prvého nástupu Vladimira Putina do funkcie hlavy štátu pred 13 rokmi. Okrem ľudskoprávnych aktivistov proti zákonu vystupovali aj vysokí vládni predstavitelia vrátane ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.