Vláda podľa nich hazarduje s budúcnosťou krajiny, lebo uberá práve z oblasti, ktorá je pre rozvoj moderného štátu najdôležitejšia. Slovensku navyše hrozí, že sa tým pripraví o ďalšie peniaze z eurofondov. Vedci už proti zámeru začali spisovať petíciu.
„Sme pohoršení. Prečo sa najviac berie z peňazí pre vedu a výskum, keď v tejto oblasti patríme na chvost Európskej únie? Najprv nám hovorili, aby sme z eurofondov čerpali a potom nám ich berú. Z čoho teraz budeme financovať vedu a vzdelávanie? Z PPP projektov? Je to choré a nesystémové riešenie,“ skritizoval včera rozhodnutie vlády predseda Slovenskej akadémie vied Jaromír Pastorek, ktorý je jedným z iniciátorov petičnej akcie Zachráňme slovenskú vedu.
„Je to veľmi nešťastný krok. Ak je na Slovensku nejaká oblasť dlhodobo podvyživená, tak je to práve veda a vzdelávanie,“ upozornil Vladimír Šucha, šéf Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre vzdelanie a kultúru. Tieto fondy boli podľa neho jedinečnou príležitosťou, ako mohlo Slovensko dobiehať zaostávanie za vyspelými štátmi. „Jediná budúcnosť Slovenska je vo vzdelaných, talentovaných ľuďoch, vo vede a v inováciách. Keď do nich neinvestujeme, je to obrovská chyba,“ dodal Šucha. Pripomenul, že bez podporovania kreativity krajina stráca aj na konkurencieschopnosti.
O presmerovaní štrukturálnych fondov rozhodla vláda v stredu na návrh Ivety Radičovej (SDKÚ). Do operačného programu Doprava presunula celkovo 390 miliónov eur, z toho asi 119 miliónov z programu Výskum a vývoj a takmer 61 miliónov z programu Vzdelávanie. Ministra dopravy Jána Figeľa (KDH) zároveň poverila, aby o tom rokoval s Európskou komisiou. Brusel by mal o zmenách rozhodnúť do piatich mesiacov.
Minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ) priznal, že mu peniaze budú chýbať. „Vláda však nemá len priority v oblasti vzdelávania a vedy, ale najmä v oblasti dostavby diaľnic,“ povedal. Vláda svoj krok obhajuje tvrdením, že do januára 2011 sa z týchto fondov reálne podarilo čerpať len necelých 10 percent. Aj v zazmluvnenosti na úrovni 60 percent patrí rezort školstva medzi najslabšie. „Tento krok tak pre Slovensko predstavuje omnoho menšie riziko, ako možnosť prepadnutia týchto financií v prípade, že by sme ich nedokázali využiť,“ zdôvodňuje rezort vo svojom stanovisku. Chýbajúce prostriedky chce hľadať v štátnom rozpočte alebo v iných európskych zdrojoch.
Vedci však tvrdia, že za slabé čerpanie fondov môže práve zbytočná byrokracia a administratívne prekážky na slovenskej strane. „To nízke čerpanie nie je predsa chyba vedeckých pracovníkov. Tie kritériá čerpania boli nastavené ešte za bývalého ministra Martina Fronca,“ vysvetlil Pastorek. Vinné je podľa neho aj ministerstvo školstva, ktoré čerpanie neumožňuje. „Od nástupu novej vlády nevypísalo nijakú výzvu, hoci tam tie peniaze boli. Samozrejme, že sa nečerpajú, keď nevypíšu výzvy.“ Aj Šucha je presvedčený, že namiesto toho, aby vláda odbúrala prehnanú byrokraciu a celý proces uľahčila, berie peniaze vede.
Pastorek varuje, že Slovensko o tieto prostriedky v budúcnosti môže prísť. Na rozdiel od Maďarska či Česka totiž pri ich čerpaní dostalo výnimku, ktorú si muselo tvrdo vybojovať. Na budúci rok bude treba vyjednávať o novej podpore z týchto programov na obdobie rokov 2014 až 2020. Po posledných krokoch slovenskej vlády nám už Európska komisia môže túto výnimku zrušiť. „Veď načo by nám ju dávali, keď tie peniaze presúvame inam?“ zdôraznil Pastorek.
Slabá podpora vedy a výskumu
- SR patrí medzi najhoršie krajiny vo využívaní fondov EÚ na podporu vedy. Spomedzi viac ako 30 štátov, ktoré sa podieľajú na 7. rámcovom programe EÚ, sa Slovensko prepadlo až na tretie miesto od konca
- na inovácie a vedu dáva SR ročne iba 0,46 percenta HDP, kým priemer EÚ dosahuje 1,83 percenta a jej cieľom je zvýšiť tento podiel do roku 2020 až na 3 percentá
- akadémie vied v Česku a Maďarsku dostávajú na pracovníka trikrát viac ako SAV
- v programovom vyhlásení sa vláda zaviazala podporovať vedu a zlepšiť jej financovanie, zatiaľ to neplní
- investície na vedu a výskum sú hlboko pod priemerom EÚ, financovanie je už na úrovni Bulharska a Rumunska – na úplnom chvoste EÚ