Vláda zrazu cíti sociálnejšie

Odchádzajúca koalícia Ivety Radičovej sa s blížiacimi parlamentnými voľbami stáva čoraz sociálnejšou. Upustila od plánovaných úspor na sociálnom systéme a ľuďom mieni skôr finančne prilepšovať.

26.10.2011 15:00
peniaze, mince, bankovky, banka, účet, úspory,... Foto:
Ilustračné foto
debata

Napríklad sa ešte chystá pridať mamičkám, konkrétne predĺžiť im materskú dovolenku na 40 týždňov a zvýšiť materskú dávku na 65 percent predchádzajúcej hrubej mzdy, čo si vyžiada takmer 40 miliónov eur. Takisto už neuvažuje o obmedzení vyplácania rodinných prídavkov, neschváli nový, úspornejší model valorizácie penzií, neobmedzí rodičovské dávky dlhodobo nezamestnaným, neskráti dávky v nezamestnanosti. A neprijme ani nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi, hoci pôvodne chcela „adresnejším a spravodlivejším“ vyplácaním dávok ušetriť na odkázaných asi 17 miliónov eur.

Podobne ako dôchodková valorizácia mala byť pritom aj úprava materskej súčasťou daňovo-odvodovej reformy, ktorú už koalícia presadiť nemieni. „V čase, keď predĺženie a zvýšenie materskej bolo obsahom návrhu zákona o superhrubej mzde, nemal s tým problém nijaký koaličný partner. Predpokladáme, že za taký krátky čas svoj postoj nestihli zmeniť,“ obhajuje zámer hovorkyňa ministerstva sociálnych vecí Slavomíra Sélešová.

Po novom sociálny rezort pretláča pomoc matkám cez novelu zákona o sociálnom poistení. Návrh minulý týždeň posunul do pripomienkového konania. Predpokladá, že parlament ho v zrýchlenej forme prerokuje už na nasledujúcej schôdzi, aby sa mohol stať účinným už od januára budúceho roka.

Odborníci však nevylučujú, že ide len o predvolebný ťah. Je známe, že aj tesne pred voľbami 2002 vtedajšia koalícia Mikuláša Dzurindu schválila až 22 veľmi páčivých sociálnych zákonov, ktoré okamžite po voľbách v skrátenom konaní zrušila.

„Je možné, že tieto opatrenia súvisia s voľbami,“ pripúšťa riaditeľ INEKO Peter Goliaš. Podľa neho by sa súčasne s podobnými návrhmi mali podávať aj také, ktoré by umožnili ušetriť na výdavkoch či zvýšiť príjmy rozpočtu, aby sa deficit verejných financií ďalej nezvyšoval. „Myslím si, že rozpočet je v takom napätom stave, že ďalšie zvyšovanie nekrytých výdavkov nie je zodpovedné,“ uzatvára Goliaš.

Zdržanlivé je nateraz k návrhu aj ministerstvo financií. „Predpokladáme, že do marca prídu ešte desiatky rôznych návrhov, ktoré prinášajú dodatočné nároky na vrecká daňovníkov. Aj pred voľbami však platí, že zodpovedný prístup predpokladá pomenovať spolu s návrhmi kladúcimi požiadavky na rozpočet zároveň aj spôsoby finančného krytia,“ uviedol hovorca Martin Jaroš. Bližšie sa k návrhu vyjadriť nechcel, keďže, ako zdôraznil, zatiaľ o ňom rezort financií vie iba z médií.

Materská dovolenka sa už tento rok predlžovala o šesť týždňov a s ňou spojená dávka sa zvyšovala o päť percent denného vymeriavacieho základu. Radičová síce vlani sľúbila, že sa tak v tomto volebnom období bude diať pravidelne každý rok – ale len za predpokladu dobrej kondície verejných financií. Dnes je však už isté, že rast HDP bude oproti predpokladom oveľa nižší a rozpočtu hrozia výpadky miliónov eur. Napriek tomu si rezort práce aktuálne trúfa nájsť v Sociálnej poisťovni 37,6 milióna eur, aby matkám prilepšil.

„Prostriedky na zvýšenú a predĺženú materskú zabezpečil generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Ľuboš Lopatka veľmi úspešným výberom poistného, keď vybral o 200 miliónov eur viac, ako sa predpokladalo. To je suma, ktorá by postačila na vyplácanie vyššej materskej na sedem rokov,“ argumentovala Sélešová.

Zo zdrojov poisťovne sa však vyplácajú aj dôchodky z prvého piliera a súčasný model poistenia je nastavený tak, že len vlani jej štát musel prispieť sumou 1,5 miliardy eur.

„Peniaze, ktorými sa bude predlžovať a zvyšovať materská, sú istým spôsobom veľmi škaredé,“ zdôrazňuje sociologička Zuzana Kusá. Pripomína, že štát začiatkom roka skrátil ľuďom prepusteným z práce ochrannú lehotu pre nemocenskú zo 42 na sedem dní. „Práve zníženie ochrany v chorobe pre slabých, čo stratili prácu, pomohlo získať zdroje na túto elegantnú operáciu. Matkám strednej vrstvy sa chcú pravicoví politici zapáčiť, to je ich cieľová skupina. Nezamestnaní nie sú ich voliči,“ uvádza.

Koaliční poslanci však s návrhom nemajú problém. „Proti tomuto kroku by hádam nemohol namietať nikto. Materskú máme síce na Slovensku nadštandardnú, no vláda tieto zmeny sľubovala od začiatku. Návrh by navyše mohla podporiť aj opozícia, neviem si predstaviť, že by tak neurobila,“ tvrdí poslankyňa SaS Natália Blahová.

Za schválenie novely sa prihovára aj poslanec SDKÚ Štefan Kužma. „Je veľa možností, kde v rozpočte možno šetriť, nie však na tomto. My chceme rodinu podporovať, najmä takú, kde rodičia pracujú. Matky, ktoré zarábajú, by mali byť odchodom na materskú čo najmenej finančne hendikepované,“ tvrdí Kužma. „Určite má šancu prejsť, prečo by nemal?“ súhlasí aj jeho stranícky kolega a exminister práce Ľudovít Kaník.

Pomoc matkám schvaľuje aj opozičný Smer, novelu ako celok však podporí iba vtedy, ak nebude obsahovať iné neprijateľné prvky. „Niet však pochýb, že tieto kroky koalície súvisia s voľbami,“ tvrdí poslanec Smeru Branislav Ondruš. Podľa neho možno očakávať, že ministerstvo práce, ktoré si uvedomuje zodpovednosť za zvrhnutie vlády, ešte do najbližšej schôdze vyrukuje s ďalšími návrhmi na zlepšenie si reputácie pred voličmi. „Smer však dobré a systémové riešenia podporí,“ tvrdí.

Koalícia už najnovšie neplánuje meniť zákon o pomoci v hmotnej núdzi, hoci aj po páde vlády hovorkyňa Sélešová tvrdila, že na koncepte zmien vo vyplácaní dávok nič nemení a má podporu koaličných partnerov. „Tento zákon premiérka zastavila,“ povedala Sélešová v utorok.

Na druhej strane sa však dávky v hmotnej núdzi nebudú ani valorizovať, aj keď sa tak nestalo už vyše dvoch rokov a koalícia to zdôvodňovala práve prípravou nového zákona.

„Som presvedčený, že by sa valorizovať nemali,“ uvažuje Kužma. Podľa neho úrad práce v Prešove nedávno oslovil okolo 500 ľudí s konkrétnou pracovnou ponukou, no ani u jedného neuspel. „Nevidím dôvod ešte viac motivovať ľudí, aby nepracovali. Tým, ktorí nikdy nerobili a žijú zo sociálnych dávok, by sme mali uberať,“ mieni.

Kusá však opakovane zdôrazňuje, že plány vlády „motivovať“ ľudí cez dávky v hmotnej núdzi k práci narážajú na fakt, že im súčasne nevie ponúknuť dostatok pracovných príležitosti či potrebné služby. „Možno povedať, že solidarita sa v tomto štáte znižuje,“ tvrdí sociologička.

Zmeny v materskej dovolenke a materskej dávke

Ak prejde novela zákona o sociálnom poistení, materská dovolenka sa predĺži zo súčasných 34 na 40 týždňov a výška materskej dávky bude 65 percent hrubej mzdy oproti súčasným 60 percentám

* napríklad ak žena zarábala tisíc eur, výška materskej dávky po novom bude 641 eur, teda o 49 eur viac ako teraz

* bežná dĺžka materskej dovolenky je pritom v krajinách Európskej únie 16 až 18 týždňov, v Českej republike trvá 28 týždňov

* pre Sociálnu poisťovňu by tieto úpravy znamenali výdavky vyššie o 37,6 milióna eur

* zmeny by sa mali dotknúť asi 25 960 poberateľov

* priemerná výška materskej dávky bude približne 471 eur

* aby žena mala nárok na materské, musí byť nemocensky poistená minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom

Ďalšie opatrenia v sociálnom systéme

  • rodičovský príspevok sa zo súčasných 190,1 zvýši na 194,70 eura, rodičia dvojčiat dostanú 243,40 a trojčiat 292,10 eura
    • súčasný systém vyplácania dávok v hmotnej núdzi sa nezmení, dávky sa však nebudú ani valorizovať, hoci sa tak nestalo od septembra 2009
    • so zrušenou daňovo-odvodovou reformou padla aj dôchodková reforma ako jej súčasť, ktorá mala od roku 2013 priniesť úspornejšiu valorizáciu dôchodkov a neskôr aj automatické predlžovanie penzijného veku a nový výpočet dôchodkov
    • parlament už zrejme neprerokuje ani návrh skupiny poslancov okolo Ľudovíta Kaníka, aby sa mnohodetným a dlhodobo nezamestnaným ľuďom krátil rodičovský príspevok a zrušil príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa
    • rodinné prídavky sa zvýšia z 22,01 na 22,54 eura

© Autorské práva vyhradené

debata chyba