Fakt, že štát pustil účty do väčšieho prepadu, znamená, že celkový dlh verejných financií narástol medziročne na 22,6 miliardy eur. Je to tretina toho, čo vyprodukovalo Slovensko za celý rok.
Čísla o deficite aj dlhu potvrdil vo štvrtok Štatistický úrad. Každý obyvateľ Slovenska vrátane batoliat či dôchodcov tak dlhuje približne 4 260 eur (128-tisíc korún).
„Rast dlhu znamená, že štát bude mať menej peňazí na zdravotníctvo alebo vzdelávanie, pretože bude musieť splácať dlh z minulého roka či predošlých rokov,“ vysvetlil Radovan Ďurana z ekonomického inštitútu INESS dôsledky deficitného hospodárenia štátu.
Podľa neho sa zvyšovanie štátneho dlhu prejaví už tento rok. Na platenie úrokov za štátny dlh bude smerovať väčšia časť daní. „Kým minulý rok bol úrok na jedného občana 185 eur, tento rok to bude už 211 eur. Dohromady ide o sumu viac ako 1,14 miliardy aur,“ hovorí Ďurana. Na porovnanie, je to vyššia suma, ako sú výdavky štátu na dávky v hmotnej núdzi, prídavky na deti a rodičovské príspevky dohromady.
(kliknutím zväčšíte)
Odborníci zdôraznili, že ekonomika sa neprepadla tak hlboko, ako sa čakalo v čase, keď vláda nastavila deficit na 6,3 percenta. Výkon ekonomiky dopadol lepšie, napriek tomu sa výsledný mínus zväčšil. V praxi to znamená, že štát využil krízu na to, aby mohol viac míňať.
„Deficit 6,77 percenta je výsledkom skutočnosti, že pokles príjmov nebol sprevádzaný škrtmi na strane výdavkov. Výdavky verejnej správy dokonca medziročne stúpli o vyše 10 percent, čo je porovnateľné s rastom výdavkov v "dobrom“ roku 2008, kedy však ekonomika rástla o šesť percent," upozorňuje Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne. Napríklad zamestnanci verejnej správy si polepšili o 12 percent oproti roku 2008, na čo nebol v štátnej kase priestor.
Podľa ministra financií Jána Počiatka zväčšenie deficitu spôsobili obce a mestá, ktoré sa prepadli oveľa viac, ako sa čakalo, a podobne aj verejné vysoké školy. „Pri obciach sme očakávali, že skončia s deficitom cez 127 miliónov eur. Realita bola oveľa horšia, obce vrátane pomoci od štátu vykázali o 255,4 milióna väčší deficit,“ uviedol Počiatek.
Volebný rok 2010 nedáva veľké nádeje, že sa podarí udržať deficit na plánovanej úrovni. „Táto vláda už s deficitom nič neurobí, uvidíme, ako sa k problému postaví nová. Je však isté, že ak bude chcieť udržať plánovaný deficit 5,5 percenta pre tento rok, bude musieť prijať tvrdé dodatočné opatrenia,“ uviedol Ján Marušinec zo spoločnosti MESA 10.
Jedným z opatrení by mohlo byť aj nepopulárne zvyšovanie daní. „Zvyšovanie daní bude závisieť od schopnosti novej vlády škrtať vo výdavkoch. Priestor na úspory je vysoký a zvyšovanie daní nie je nevyhnutné. Ak však vláda nebude ochotná pristúpiť k zásadným reformám, ktoré upravia rastúce výdavky, môže túto neochotu kompenzovať práve zdvihnutím daní,“ myslí si Ďurana. Zatiaľ nie je jasné, či by sa menili len spotrebné dane ako napríklad z alkoholu či tabaku, alebo bude potrebné siahnuť aj na dane z príjmov ľuďom a firmám.