Odchody vojakov priznalo aj vedenie ozbrojených síl, vysvetľuje si ich však po svojom. „Mierny nárast záujmu o odchod do výsluhového dôchodku je spôsobený predovšetkým medializáciou mnohokrát nepravdivých informácií o plánovaných zmenách v dôchodkovom zabezpečení policajtov a vojakov, a tým vytváraním neistoty v radoch vojakov,“ povedal hovorca ozbrojených síl Milan Vanga. Od začiatku roka odišlo do dôchodku takmer 500 profesionálnych vojakov, desiatky žiadostí čakajú na vybavenie.
„V armáde som dvadsaťpäť rokov, slúžil som v daždi či snehu. Vstupoval som však do nej s istými právami a zvýhodneniami. Nevidím preto dôvod, prečo by mi na ne mal niekto siahať,“ hovorí jeden z odchádzajúcich vojakov, ktorý si želá zostať v anonymite. Výška odchodného závisí od priemerného platu a počtu odpracovaných rokov. Napríklad major, ktorý v armáde odslúžil dvadsať rokov, má dnes nárok na odchodné okolo 14-tisíc eur. V prípade zdanenia by prišiel o 2 660 eur.
Podľa zdrojov Pravdy dochádza k väčšiemu počtu odchodov už od leta, keďže ich teraz stále pribúda, velitelia tieto žiadosti nechcú schvaľovať.
Problém sa armáda snaží riešiť tým, že začína hľadať náhradníkov. Minister obrany Ľubomír Galko (SaS) avizoval, že armáda obnovuje regrutáciu. Z Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši prijme v októbri stovku absolventov, do konca roka by mali regrutovať ďalších 300 vojakov.
Bezpečnostný analytik zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson hovorí o výraznom šetrení rezortu. Zatiaľ čo v tomto roku výdavky na obranu dosiahli 1,24 percenta HDP, v budúcom je plánovaných len 1,07 percenta. „Ak má armáda tieto drastické škrty uniesť, musí šetriť. Treba však rátať s tým, že pri siahnutí na sociálne výhody odídu mnohí vojaci, ktorí sú použiteľní a potrební,“ hovorí Samson.
Práve odchod tejto skupiny môže armáde spôsobiť problém. Vyššie funkcie totiž zastáva menší počet ľudí. Na postup na vyššiu hodnosť je však potrebný určitý počet rokov odpracovaných na danej funkcii. Pri väčšom odchode ľudí tak hrozí, že v zabehnutom systéme vzniknú diery a odchádzajúcich nebude mať kto nahradiť. „Ide najmä o ľudí v nižšom strednom veku, ktorí sú skúsení. Ich odchodom sa zníži kvalita armády,“ pokračuje Samson.
Armádny sociálny systém je príťažou štátneho rozpočtu už niekoľko rokov. Osobitný účet, z ktorého sú vyplácané sociálne dávky vojakom, muselo tento rok ministerstvo obrany dotovať 91,4 milióna eur. Z dlhov sa nedostane ani v najbližšom období, rozpočtová kapitola rezortu plánuje túto dotáciu v budúcom roku zvýšiť na 95,5 milióna eur. Ministerstvo pritom pripúšťa, že tieto výdavky idú na úkor zabezpečenia armády.
„Je samozrejmé, že keby nebol osobitný účet deficitný, tak by sme tieto finančné prostriedky prednostne použili na zabezpečenie jej výcviku, respektíve doplnenia materiálom a technikou,“ povedala Eva Berkyová z tlačového odboru ministerstva.
Práve v piatok sa na Lešti začalo najväčšie cvičenie v novodobej histórii Slovenska s názvom Spoločný cieľ 2010. Zúčastňuje sa na ňom 1 600 vojakov a vyše 300 kusov techniky, najmä ťažkej. Cieľom je precvičiť štáby mechanizovanej brigády a jej podriadených jednotiek v plánovaní a vedení operácií v medzinárodnom prostredí.
Ďalšie navýšenie regrutácie plánujú ozbrojené sily už v budúcom roku, keď by mali prijať 600 nových vojakov. Vanga to odôvodňuje obmenou personálu. V súčasnosti poberá výsluhový dôchodok približne 13 700 ľudí, priemerná výška výsluhových dôchodkov je 745 eur.