V najbližších dňoch sa Slovensko a Maďarsko spoločne pustia do rekonštrukcie pevnosti za vyše pol milióna eur, v tmavých katakombách bude priestor aj pre umelecké projekty.
Podpora Európskeho fondu regionálneho rozvoja predstavuje 470-tisíc eur. Oba štáty prispejú po 30-tisíc eur, po 15-tisíc eur dajú mestá. Najväčšia suma pôjde na vyčistenie kazemát, vodných priekop a upratovanie odpadu, ktorým je zahltená celá pevnosť. Sovieti odtiaľto smeti nevyvážali, postupne nimi zapĺňali podzemné chodby. Bude to nebezpečné upratovanie. „V tom odpade sú nahádzané míny a stará munícia, najprv to budú musieť prehliadnuť pyrotechnici,“ naznačila sprievodkyňa Ester Ősziová.
V najtmavšom kúte, v južnom cípe pevnosti, kde nie je zavedená žiadna elektrina, sa zriadi labyrint. „Návštevníci si tu budú môcť vyskúšať, ako sa musia v bežnom svete orientovať nevidiaci. Je tu úplná tma, budú sa musieť orientovať podľa ostatných zmyslov,“ uviedla hlavná manažérka projektu Beáta Sebő.
V Monoštorskej pevnosti, ktorá leží v Komárome na maďarskej strane Dunaja, vznikne priestor pre moderné umenie a tiež výstava o sovietskej ére. Vystavené artefakty budú tvoriť z veľkej časti práve predmety, ktoré sa našli v odpadkoch. Objavili v nich napríklad vojenský zápisník. „Píše sa v ňom aj o tom, že v takmer celej tejto obrovskej pevnosti nefungovalo kúrenie ani voda. Sprchy mali k dispozícii zrejme len dôstojníci, vojaci sa chodili kúpať do Dunaja aj v zime,“ prezradila sprievodkyňa.
V kasárňach sa zachovalo niekoľko ruských malieb. Stenu v niekdajšom bufete zdobia brezy, priečelie tvoria maľby salutujúcich vojakov. V jednom zo skladov svietia nápisy ako kvasené uhorky, kyslá kapusta. Pachy sa tu udržali dodnes. „Bol to kvašpunkt. Tu nahádzali do betónových vaní zeleninu a potom si ju odtiaľ naberali,“ dodala Ősziová. Sovieti okolie zastavali panelákmi, garážami, mali tu škôlku, školu. Vyzeralo to, že sa tu chcú usadiť naveky. Boli tiež asi jediní, ktorí pevnosť „dobyli“.
Turkom ani ďalším národom, ktorí o pevnosť bojovali počas jej asi päťstoročnej histórie, sa to nepodarilo. Prepracovaný fortifikačný systém bastiónového typu patril k najdôležitejším pevnostiam v časoch vládnutia Habsburgovcov. Ak by sa ju Turkom podarilo získať, mali by voľnú cestu do Viedne. V časti, ktorá sa má rekonštruovať, sa týčia jej najstaršie múry, ktoré postavili podľa Ősziovej v 15. storočí. „Vlastnil to tu Matej Korvín, ktorý dal za múrmi postaviť renesančný palác,“ doplnila. Hranice miest Komárno a Komárom dodnes obkolesujú mohutné valy, ktoré sú s pevnosťou prepojené podzemnými chodbami.