Vojenský zásah v Sýrii je bližšie

Bude to riskantné, náročné a komplikované. A nepôjde to cez Bezpečnostnú radu OSN. Americký expert Damon Wilson pre Pravdu opísal, ako by mohol vyzerať vojenský zásah v Sýrii. Bezpečnostný odborník pôsobí v Atlantickej rade. Wilson počas svojej kariéry okrem iného slúžil na americkom veľvyslanectve v Iraku a bol poradcom prezidenta Georgea Busha. Hovorí, že západní spojenci by sa mali snažiť ovplyvniť dianie v Sýrii. V krajine počas takmer dva roky trvajúceho konfliktu zahynulo podľa OSN viac ako 20-tisíc ľudí, iné odhady udávajú ešte vyšší počet obetí. Wilson poskytol rozhovor na Stredoeurópskom strategickom fóre Slovenskej atlantickej komisie.

06.12.2012 09:12
Sýria Foto:
Konflikt v Sýrii trvá už skoro dva roky.
debata (21)

Blíži sa Západ k rozhodnutiu, že priamo vojensky zasiahne v Sýrii?
Do istej miery sa asi nevyhnutne blížime k tomu, že v Sýrii uskutočníme priamejšiu medzinárodnú intervenciu.

Prečo?
V Sýrii sa niečo stane, aj bez nášho pričinenia. USA a podobne zmýšľajúci spojenci by sa do toho nemuseli miešať. Lenže potom nás nahradia iní a to rozhodne o tom, ako bude vyzerať budúcnosť Sýrie. V krajine je vákuum. Preto môžeme sledovať aktivity Iránu, ktorý stojí za Asadovým režimom politicky, ekonomicky i vojensky. Na druhej strane sú tú krajiny Perzského zálivu, s ktorými je potrebné spolupracovať. Ich podpora však, úprimne povedané, smeruje k extrémistickým a islamistickým frakciám v Sýrii. Je to však aj preto, že Amerika a Európa zostávajú mimo, sme neaktívni. A, samozrejme, je tu aj iná stránka.

Aká?
Humanitárna. Je to príšerná otázka. Aké veľké musí byť utrpenie ľudí, aby medzinárodné spoločenstvo niečo urobilo? Doteraz si už konflikt vyžiadal 30– až 40-tisíc obetí. Je to humanitárna katastrofa.

Padlo už podľa vás nejaké definitívne rozhodnutie o vojenskom zásahu v Sýrii?
Vo vláde amerického prezidenta Baracka Obamu sú momentálne dve skupiny. Jedna nemá skutočne žiadnu chuť na vojenský konflikt, najmä nie na Blízkom východe. Hovoríme predsa o šéfovi Bieleho domu, ktorý zdôrazňuje rovnováhu vzťahov a obrat k Ázii. Na druhej strane je však realistickejší prístup. Predstavujú ho ľudia, ktorí prešli bolestivou lekciou v 90. rokoch vo vzťahu k Somálsku či k Rwande. To formuje ich vzťah k humanitárnej intervencii. Takže tieto dve skupiny formujú debatu o zásahu v Sýrii. Diskusiu utlmili prezidentské voľby, ale teraz je opäť na stole. A nikto nehovorí, že to bude jednoduché.

Máločo môže byť komplikovanejšie.
Často sa v tejto diskusii spomína prípad Líbye. Ale tá bola naozaj odlišná od Sýrie. Pri intervencii do Líbye existovala politická vôľa niečo urobiť. Viedol to britský premiér David Cameron a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Líbya bola ako stvorená pre operáciu NATO aj pre to, kde zemepisne leží. Líbyjské ozbrojené sily nemali také kapacity ako sýrske. Zásah podporila aj Liga arabských štátov. Jednoducho sa to dalo urobiť.Sýria je zložitejšia. Nie je politická vôľa a samotná Európa ju tentoraz nedodá. Museli by sa do toho zapojiť Spojené štáty, nestačilo by, aby boli len nejakým lídrom z pozadia ako v Líbyi. Politická legitimita zásahu je tiež výzvou. Liga arabských štátov nie je jednotná. Rusko je proti, zapojený je Irán a Čína je skeptická. Takže áno, je to komplikované.

Zostane to na nejakej koalícii štátov ochotných niečo urobiť?
Bude ju potrebné vystavať. V centre by bolo Turecko, veľkú úlohu by hrali USA, arabské krajiny, ale tiež štáty severnej Afriky. Líbya pomáha sýrskym rebelantom. Azda by bolo možné zapojiť Egypt, Tunisko. Vytvoriť veľkú koalíciu. Problematický by bol asi Irak. Nešlo by však len o vojenskú operáciu, ale aj o politickú a ekonomickú pomoc. Je potrebné využiť vojenské výbory rebelantov v Sýrii, ktorých štruktúra nie je až taká primitívna, ako si niektorí ľudia myslia. Čo sa však týka vojenskej operácie, nestačila by len bezletová zóna. Bolo by potrebné zničiť sýrske letecké kapacity, protileteckú obranu. Zapojiť by sme museli kybernetické prostriedky a tiež špeciálne jednotky, ale absolútnu väčšinu pozemných bojov by mali mať na starosti Sýrčania. A tiež by bolo nevyhnutné zabezpečiť niekoľko strategických bodov v krajine, vrátane kontroly nad chemickými a biologickými zbraňami.

S kým však v Sýrii chcete spolupracovať? Spomenuli ste podporu extrémistom.
Súčasťou problému je ako jednoznačne niektorým aktérom vrátene štátov Perzského zálivu povedať, že nesmú podporovať Al-Kajdá či výbuchy áut v Damasku. Je potrebné, aby to išlo cez sýrsku národnú koalíciu. Medzinárodné sily musia byť jednotné v prístupe k Sýrii, nie vyberať si niekoho, s kým tam budú spolupracovať. Je to riziko? Áno. Spoločný postup je však bezpečnejší.

Zásah v Sýrii však môže prerásť v regionálny konflikt. Ťažko si predstaviť, že by sa Irán len tak prizeral. Má napríklad k dispozícii Hizballáh na destabilizáciu Libanonu.
Je možné, že sa Teherán pokúsi o vyvolanie zástupných konfliktov. Dá sa proti nemu ešte pritvrdiť ekonomicky, zapojiť do toho viac krajiny ako Turecko. Musíme spolupracovať s Irakom, aby sme zamedzili prísunu zbraní cez jeho územie do Sýrie. Ak sa podarí odstrániť Asadov režim, stratí aj spojenie s Libanonom. Hizballáh to oslabí.

Znie to…
Riskantne.

Riskantne, príliš ambiciózne. Ak chcete zásah, prečo sa nepokúsiť odstrániť len Asada. Možno by to mohlo zmeniť situáciu.
Určite je súčasťou uvažovania o zásahu aj spojiť sa s ľuďmi okolo Asada a na základe toho urýchliť zmeny v Sýrii.

Je možné presadiť nejaké riešenie prostredníctvom Bezpečnostnej rady OSN, na ktorom by sa dala postaviť prípadná intervencia?
Znamenalo by to búrlivú debatu. Nie je pravdepodobné, že by jej výsledkom bola jasná rezolúcia.

© Autorské práva vyhradené

21 debata chyba