Zásadné prekvapenia sú však málo pravdepodobné. „Vzhľadom na vývoj v predchádzajúcich voľbách možno povedať, že prieskumy preferencií strán mapujú približné rozloženie síl a pomer medzi silami relatívne dobre. Samozrejme, nedá sa vylúčiť, že na poslednú chvíľu nejaký posun nastane,“ zhodnotila politologička z Univerzity Komenského v Bratislave Aneta Világi.
Spôsobiť ho môže nečakaná aktuálna situácia, ale aj zintenzívnenie kampane a následné preskupenie voličov či mobilizácia tých, ktorí neboli rozhodnutí ísť voliť. „To môže spôsobiť nárast niektorých politických strán. Ideme do najostrejšej kampane, vo veľkom budú prebiehať televízne debaty, diskusie, kde budú kandidáti na seba reagovať. Toto zohráva rolu aj v tom, aby voliči nadobudli presvedčenie, že ísť voliť je dôležité,“ podčiarkla politologička.
Za ostatné dva týždne vyšli tri prieskumy preferencií, ktoré vydali tri rôzne agentúry – Focus, AKO a Polis. Všetky tri predpovedajú, že víťazom bude Smer, na druhom mieste bude extrémistická ĽS NS a do parlamentu sa prebojuje deväť politických subjektov. Tretie miesto si „pohadzujú“ koalícia PS/Spolu, strana exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí a hnutie OĽaNO. Do Národnej rady by sa dostali aj Sme rodina, KDH, SaS a SNS. Tesne pod hranicou zvoliteľnosti zostávajú Most-Híd, MKS a Dobrá voľba.
„Ak sa nedočkáme zásadnejších prekvapení, predpokladám, že tieto trendy by sa mohli potvrdiť,“ myslí si politický analytik Ján Baránek z agentúry Polis. Zásadnejším prekvapením by podľa neho mohla byť nejaká výrazne negatívna informácia o niektorej z politických strán.
„Svojho času sme videli, keď vyšla Gorila, že to poškodilo SDKÚ,“ pripomenul Baránek parlamentné voľby v roku 2012. Kauza Gorila prepukla v decembri 2011 a strana Mikuláša Dzurindu získala 6,09 percenta hlasov.
Debaty a videá
„Alebo sa veci môžu zmeniť v televíznych debatách. Najmä strany, ktoré sú pod piatimi percentami – ako strana Tomáša Druckera Dobrá voľba alebo Vlasť Štefana Harabina, môžu ešte presvedčiť voličov. Televízne debaty sú často pre váhavých voličov rozhodujúce. Niekedy sa totiž rozhodujú až na základe posledných dojmov,“ vysvetlil analytik s tým, že v parlamente môže byť nakoniec iný počet strán, ako sa ukazuje v prieskumoch.
V plnom prúde je predvolebná kampaň. Strany už tradične nasadili do boja bilbordy, čoraz viac sa spoliehajú aj na videá na sociálnych sieťach. Podľa Világi nebude kampaň len o programoch, ale aj o politických súbojoch. Koniec koncov, tie prebiehajú už aj teraz. Koaličný Smer vypúšťa jedno za druhým videá, v ktorých atakuje opozíciu. Časť demokratickej opozície sa zase spojila pod hlavičkou dohody o neútočení, v ktorej odmieta spoluprácu so Smerom, SNS a s extrémistickými Kotlebovcami. Proti nim v posledných dňoch organizujú protiextrémistické protesty. Vyhraňovanie sa voči svojim oponentom podľa Világi na voličov funguje.
Kto proti komu
„Stratégia mobilizovať v snahe zabrániť volebnému výsledku strane, ktorú označujú za súpera, lebo chce ohroziť záujmy voličov, tak toto v slovenských voľbách zaberalo vždy. Ide o overenú stratégiu. Smer sa momentálne snaží presadiť myšlienku, že vláda opozície by narušila záujmy bežných občanov a obrala by ich o sociálne istoty. Opozícia zasa tvrdí, že pretrvanie vlády Smeru alebo nejaká povolebná koalícia s ĽS NS by ohrozila funkčnosť štátu. Funguje to na oboch stranách, a preto nie je jednoduché odhadnúť, ako sa to pretaví do výsledkov,“ doplnila politologička.
Pre opozíciu bola podľa jej slov v tomto smere kľúčová aj dohoda o neútočení. „Preventívne reagovala na to, čo sa Smer snaží presadiť ako jeden z dôvodov, prečo nevoliť opozíciu – že je ich spolupráca nesúrodá, plná konfliktov, štiepení, hádok, čo by viedlo k nestabilite. Dohoda bola preventívna akcia a slúži na odvrátenie takéhoto podozrenia,“ doplnila politologička Világi.
Baránek však upozorňuje, že prílišné vyhraňovanie sa voči politickým súperom môže voličov, naopak, znechutiť. „Voliči nie sú zvedaví, kto s kým pôjde a kto s kým nepôjde. Uvedomujú si, že niekto si tu delí medveďa, ktorý behá po lese. Urobiť kampaň z toho, že určite nepôjdem s tým, a s tým si to ešte rozmyslím, to je úplný nezmysel. Neviem, kam sme sa to dostali, že toto sú hlavné témy politickej kampane. To je katastrofa, infantilizácia politickej scény, prvoplánové marketingové ťahy,“ komentuje analytik.
Ako dodal, práve toto môže pomáhať Kotlebovcom. „Začínajú získavať tzv. hlasy vzdoru, ľudia majú plné zuby toho, ako sa strany dohadujú a vymedzujú a ĽS NS na tom získava,“ myslí si Baránek.
Šesťdesiatpercentná účasť?
Pre volebný výsledok bude dôležité aj to, koľko ľudí príde k volebným urnám. Pred štyrmi rokmi dosiahla účasť 59,82 percenta. Podobne to vyzeralo aj v predchádzajúcich parlamentných voľbách – v roku 2012 prišlo k urnám 59,11 percenta voličov, v roku 2010 to bolo 58,83 percenta voličov. Bude tentoraz účasť vyššia? „Myslím si, že to bude minimálne 60 percent. Dokonca nielen z tých kvantitatívnych výskumov, ale aj kvalitatívnych, keď sa stretávame priamo s ľuďmi a diskutujeme, sa zdá, že účasť by mohla byť o čosi vyššia. Naznačuje to aj záujem o voľbu zo zahraničia. Aj miera pripravenosti, mobilizácie ľudí je o čosi vyššia ako v roku 2016,“ predpovedá sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus.
Názory analytikov o účasti na voľbách sa rozchádzajú. „Myslím si, že to bude oscilovať okolo tých 60 percent,“ háda analytik. Dodal, že ani rekordný záujem o voľbu zo zahraničia – požiadalo o ňu viac ako 55-tisíc ľudí – nepredznamenáva zvýšenú účasť. „Nemyslím si, že tieto dva fenomény sú prepojené,“ uzavrel Ján Baránek.