Ísť voliť znamená vyjadriť svoj názor

Odradí vyhrotená kampaň voliča alebo ho skôr motivuje prísť k volebnej urne? O dva dni nás čaká najdôležitejšie rozhodnutie, ktoré bude mať zásadný vplyv na podobu Slovenska.

27.02.2020 12:00
debata (66)

Ako však ukazujú výsledky predošlých volieb, záujem ľudí o využitie svojho volebného práva má skôr klesajúcu tendenciu. Odborníci sa zhodujú, že aj keď ponuky strán nie veľmi ohurujú, vybrať si jednu z nich je v konečnom dôsledku vždy lepšie, ako nevoliť žiadnu.

Podľa predsedu Slovenskej asociácie výskumných agentúr v marketingu a riaditeľa agentúry AKO Václava Hřícha nemožno volebnú účasť spoľahlivo odhadnúť z prieskumov verejnej mienky. „Dôvodom je, že aj výskumy zachytávajú zväčša ľudí, ktorí voliť chcú. Tí, ktorí nechodia voliť, sa ani nezúčastňujú výskumov. To znamená, že výsledok býva presný, ale účasť nebýva presná,“ objasnil Hřích. Práve preto prieskumy uvádzajú deklarovanú volebnú účasť, ktorá býva spravidla vyššia ako skutočná účasť. Napríklad v poslednom februárovom prieskume verejnej mienky agentúry AKO až 84,4 percenta opýtaných odpovedalo, že „určite áno“ alebo „skôr áno“ pôjde voliť.

zväčšiť
volebná účasť, graf

Strany voličov mobilizujú

Politológ Jozef Lenč je pri odhadovaní volebnej účasti skôr triezvy. „Myslím si, že nebude výrazne odlišná od tých ostatných povedzme troch, štyroch volieb. Bude sa pohybovať okolo 60 percent. Ako skeptik si však myslím, že sa bude blížiť skôr k 55 percentám, že bude nižšia, ako bola v minulých voľbách. Ale to je len môj skepticizmus,“ nazdáva sa Lenč.

Volebná účasť závisí najmä od schopnosti politických strán mobilizovať svojich voličov. Na druhej strane zatiaľ nemožno vylúčiť ani situáciu, že sa novému parlamentu nepodarí zložiť vládu. Otázkou je teda, či pravdepodobnosť takéhoto scenára nemôže mať skôr odradzujúci efekt ako mobilizačný.

Politológ si myslí, že aj keď sa o pate rozprávalo, tak to nebude mať zásadný vplyv na rozhodovanie voliča. „Myslenie voliča typu, že musím ísť voliť, aby nebol pat, alebo že zbytočne pôjdem voliť, keď budú ďalšie voľby, nie je až také časté. Myslím si, že takto uvažuje len veľmi malá časť voličstva,“ vysvetlil Lenč.

Podľa Václava Hřícha je ťažko predpovedať, do akej miery sa stranám podarí mobilizovať svojich voličov. Dodáva však, že „keď sa pozrieme napríklad na voľby do vyšších územných celkov a eurovoľby, tak zatiaľ mobilizácie prospeli v posledných rokoch najmä opozičným stranám“, uviedol riaditeľ prieskumnej agentúry.

Sociologička Sylvia Porubänová si myslí, že práve volebná účasť ukáže, do akej miery sa stranám podarilo voličov buď zmobilizovať, alebo odradiť. „Jasne preukáže, komu sa predvolebný dogmatizmus a populizmus vyplatil a koho, naopak, nechal pre bránami Národnej rady,“ uviedla sociologička.

Volenie je dôležité

Podstatné však je, aby občania využili svoje volebné právo, aj keď sa úplne nestotožňujú so žiadnou stranou v ponuke. „Nerealizovaný hlas je zahodený hlas. Nevyužité právo je zahodené právo. Ak sa nevoličom zdá, že ich dnes politici nepočúvajú, tak svojou neúčasťou istým spôsobom dávajú na známosť, že im to neprekáža. Jednoducho povedané, že nemajú záujem byť ani vypočutí. Pretože ísť voliť a prezentovať nejakú voľbu je vyjadrenie názoru toho, čo od politikov, od politického systému alebo od štátu volič chce,“ myslí si politológ.

Hřích sa s politológom zhoduje a dodáva, že „v princípe je lepšie ísť voliť, ako potom štyri roky nadávať, zúčastnenie sa volieb je nesmierne dôležité“.

Záchrana poštou?

Tieto voľby budú výnimočné aj tým, že najväčší počet Slovákov bude voliť poštou zo zahraničia. Podľa odhadov organizácií Slovensko.digital a Srdcom doma ide približne o 50-tisíc ľudí, čo predstavuje približne dve percentá voličov. Odborníci sa zhodujú, že aj keď nejde o príliš vysoké číslo, pomôcť môžu najmä stranám pohybujúcim sa okolo päť percent.

„Potenciálne by mohli zachrániť strany, ktoré sú na hranici zvoliteľnosti, ak tie hlasy budú pre tieto strany. Ak sú tie hlasy pre niekoho, kto je výrazne v popredí alebo má nejaký podstatný náskok, tak v podstate nie. Hlas voličov zo zahraničia by bol silnejší, keby ich bolo viac, prípadne keby bola menšia účasť domácich voličov,“ vysvetlil politológ.

Podľa Hřícha hlasy zo zahraničia neovplyvnia do veľkej miery voľby. „Okolo 50-tisíc Slovákov požiadalo o voľbu zo zahraničia poštou. Keď si pozrieme napríklad minulú volebnú účasť okolo 60 percent, tak jedno percento tvorí približne 25-tisíc hlasov. Tým pádom tie hlasy budú možno o nejakých dvoch percentách z celkového počtu a nemôžu zvrátiť konečný výsledok. Skôr môžu niekoho zachrániť, aby sa dostal do parlamentu. Ale nejakú veľkú zmenu by spraviť nemali,“ myslí si.

66 debata chyba
Viac na túto tému: #parlamentné voľby 2020