Podľa sociologičky SAV Zuzany Kusej je za týmto návrhom nielen snaha získať hlasy voličov v rámci začínajúcej sa predvolebnej kampane, ale najmä „optické " zníženie rastúcej nezamestnanosti. "Fakt, že štát platí za ľudí zdravotné odvody, je pre mnohých jediným dôvodom, prečo sa registrujú na úradoch práce. Je to jediná pomoc, ktorú tu dostávajú,“ povedala s tým, že registrovaná nezamestnanosť by tým klesla minimálne o 20 percent.
Zdravotné odvody by podľa návrhu SaS nemali platiť ľudia, ktorí nie sú poistencami štátu, nie sú zamestnaní alebo samostatne zárobkovo činní a z nejakého dôvodu sa rozhodli, že nebudú evidovaní na úrade práce. „Zdravotné odvody by sa mali zrušiť pre ľudí, ktorí nemajú žiaden príjem. Dnes je to tak, že aj keď niekto nemá absolútne žiaden príjem, je nútený platiť zdravotné odvody. Na druhej strane, pokiaľ je niekto nezamestnaný alebo sociálne odkázaný, tak odvody neplatí. Treba nastaviť systém zdravotných odvodov tak, aby bol solidárny. To znamená, že keď nemá človek z čoho platiť, tak by ho nikto nemal nútiť platiť,“ vysvetlil dôvody na predloženie návrhu zrušiť odvody poslanec SaS Peter Kalist.
Podľa Kusej sú však napríklad medzi ľuďmi, ktorí sú dobrovoľne nezamestnaní, prevažne takí, ktorí si tieto odvody môžu dovoliť platiť. „To sú ľudia, ktorí majú nejaké zázemie, alebo úspory z minulosti, takže im to ušetrí možno tak nejakú administratívu, ako by im to výrazne pomohlo finančne,“ povedala.
Odvody by nemali podľa SaS platiť ani študenti nad 30 rokov a ľudia vykonávajúci zárobkovú činnosť, ktorej odmena presiahla 139,90 eura. Návrh sa však nijako nedotkne žien na materskej, ako ešte pred dvoma dňami tvrdil médiám predseda SaS Richard Sulík. Tie sú totiž aj dnes poistencami štátu.
Proti zrušeniu zdravotných odvodov rázne vystupuje ministerstvo zdravotníctva. „Návrh považujem za nesystémový, štát bude musieť hľadať iné zdroje na dofinancovanie zdravotníctva“ povedal minister Ivan Uhliarik (KDH). Zrušenie odvodov by totiž podľa výpočtov rezortu prinieslo niekoľkomiliónové straty – za 2012 by to bolo 75 miliónov eur. „Za nespravodlivé považuje ministerstvo zdravotníctva najmä to, ak by si odvody nemuseli platiť ani bohatí ľudia, ktorí nepracujú a nie sú evidovaní na úradoch práce, lebo to nechcú a nepotrebujú,“ vysvetlila postoj rezortu jeho hovorkyňa Katarína Zollerová.
Podporu pre zrušenie odvodov bude SaS zrejme ťažko hľadať aj medzi ostatnými bývalými koaličnými poslancami. „Je to záväzok lídrov, ale nemyslím si, že to prejde ľahko. Určite k tomu bude v parlamente diskusia,“ povedal Marián Kvasnička z KDH.
Na možný výpadok, ktorý by tento návrh spôsobil, upozorňuje aj opozičný poslanec Štefan Zelník (SNS). „Nemám nič proti tomuto návrhu, ale potom musí niekto povedať, kto tento výpadok nahradí. Je veľmi jednoduché a populistické povedať, nech neplatia, ale zároveň treba rátať s tým, že niekde sa na to musia nájsť prostriedky,“ povedal.
Výhrady k zrušeniu zdravotných odvodov má aj Ivan Švejna (Most). „Nevidím dôvod, aby ľudia, ktorí sa dobrovoľne rozhodli, že nebudú pracovať, využívali služby štátu, za ktoré si neplatia,“ povedal.
„Je to politický boj o hlasy, tento návrh z ich úst doteraz nikdy nezaznel,“ zhodnotil návrh SaS bývalý minister zdravotníctva Richard Raši (Smer).
Zákon, na základe ktorého sa zrušilo platenie zdravotných odvodov pre ľudí bez príjmu, už platil v minulosti. Podľa vtedajšieho ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca však diskriminoval iných platiteľov poistného a v roku 2005 bol zrušený.