Pavel Haulík z agentúry MVK hovorí, že za chybné preferencie Smeru môže i jeho líder Robert Fico. Predvolebné prieskumy totiž označil za neobjektívne, na čo mnohí sympatizanti jeho strany reagovali tým, že sa na nich odmietli zúčastniť. To sa potom odrazilo na nižších preferenciách Smeru.
„My nemáme detektor lži ani mučiareň, aby sme z tých ľudí dostali, čo si myslia. Tá neistota, ktorú šírili politici, sa tak preniesla i na predvolebné prieskumy. Ľudia ich berú ako niečo, čo je súčasťou politického boja, a to skresľuje výsledky,“ zdôvodnil Haulík, ktorý taký prístup nechápe, lebo prieskumy potrebujú i samotní politici. „Tie informácie sa nedajú získať inak, takže strany vlastne poškodzujú samy seba,“ dodal Haulík.
Ako upozornil, podobná atmosféra nedôvery k prieskumom na Slovensku panovala i za vlády Vladimíra Mečiara (HZDS), najmä v roku 1998. Teraz akoby sa to vrátilo, čo vytvára zbytočné problémy.
Ďalším dôvodom výkyvov v prieskumoch je, že zisťujú informácie o tom, čo sa ešte len udeje, a ľudia môžu zmeniť postoj. „Takto sa vyvíjal názor na stranu 99%. Spočiatku bodovali, keď viedli masívnu kampaň. Potom sa však objavila konkurencia a hlasy sa rozdelili, o svoj náskok prišli,“ vysvetlil Haulík, podľa ktorého sa to stávalo aj v minulosti. Predovšetkým pri nových stranách, ktoré neboli stabilizované a nemali kmeňových voličov.
Martin Slosiarik z agentúry Focus odchýlky svojho prieskumu z februára tohto roku zdôvodňuje tým, že ešte nezachytil škandál s falošnými podpismi pod hárkami strany 99%. Už vtedy údajne tušili, že sa do parlamentu neprebije, lebo mala medzi voličmi takých, ktorým sa k volebným urnám nechce. „Boli to ľudia, ktorí takpovediac volili z kresla svojej obývačky, a tiež veľa mladých, pre ktorých bola 99% stranou ľudí s čistými rukami. Keď vznikli pochybnosti, rozmysleli si to,“ priblížil Slosiarik.
Sociológov zaskočila i vysoká volebná účasť. Vyše 59 percent, teda viac ako v predchádzajúcich voľbách, nikto nečakal. Prieskumy odhadovali 44 až 50 percent, podľa Focusu to mohlo byť do 54. Haulík pripomína, že účasť sa predpovedá najťažšie. Ak sa totiž respondentov dopredu pýtajú, či prídu voliť, často odpovedia kladne, aj keď sa im potom nechce. Ak majú nízku motiváciu, stačí drobnosť – napríklad škaredé počasie – a hlasovať neprídu. Preto predvolebné prognózy väčšinou odhadujú nižšiu účasť. Tentoraz sa stal opak a politici, ktorí sa v posledných dňoch sústredili na vyburcovanie voličskej základne, dosiahli, že sa naozaj zvýšila. Najmä u voličov Smeru.
Tak ako v minulosti aj teraz sa objavili neznáme agentúry, ktoré predpovedali rôzne „prekvapenia“. Neraz ide o účelové prieskumy na objednávku, takúto prax však poznajú i v zahraničí. „Samozrejme, že každá agentúra musí niekedy začať a treba jej dať šancu. Ale nie je dobré, keď vznikne len pár dní pred voľbami. To je zakaždým podozrivé,“ zhodnotil Haulík.