Nezamestnanosť v kraji sa podľa údajov úradu práce ku koncu septembra tohto roka vyšplhala na úroveň 19,24 percenta. Zamestnanosť v kraji stále držia najväčšie spoločnosti, ktoré tu fungujú už niekoľko rokov. Pri najväčšom zamestnávateľovi, U.S. Steel Košice, pritom hrozilo, že z Košíc odíde, čím by v regióne prišlo o prácu viac ako 11-tisíc ľudí. Po zásahu vlády, ktorá sa zaviazala, že podniku poskytne úľavy najmä v oblasti energetiky a životného prostredia, by mal podnik v Košiciach zotrvať minimálne ďalších päť rokov.
Oceliari pritom deklarovali, že zachovajú zamestnanosť a nebudú hromadne prepúšťať. Investičné stimuly od štátu najnovšie dostanú aj dve IT firmy pôsobiace v regióne. Spoločnosti IBM Slovensko a T-Systems Slovakia chcú za finančnú pomoc vo výške 6,6 milióna eur vytvoriť v regióne spolu 500 nových pracovných miest. Malo by sa tak stať v priebehu nasledujúcich troch rokov.
Župa však zaostáva v ekonomickom rozvoji aj pre nezáujem vlády vytvárať podmienky v doprave, ktoré by do regiónu pritiahli nových investorov. Problémom je stále odsúvanie dobudovania diaľnice na východ. Úroveň infraštruktúry je pritom jedným z najdôležitejších kritérií pri rozhodovaní podnikateľov, či sa usadia v regióne. Tomuto regiónu na východe krajiny reálne hrozí, že väčší investori ho budú obchádzať a svoje fabriky postavia v menších, ale pripravenejších mestách či obciach, alebo si pre biznis vyberú inú krajinu. Napríklad Rumunsko, ktoré sa po vstupe do EÚ stáva jedným z najväčších slovenských konkurentov pri získavaní investorov.
Najviac rástli výdavky na dopravu
Práve doprava sa stala v posledných štyroch rokoch pre župu prvoradá. Cesty II. a III. triedy si však v kraji vyžadujú väčšie finančné investície, na ktoré kraj momentálne nemá peniaze. Hlavným zdrojom na opravy ciest je daň z motorových vozidiel. Platia ju podnikatelia za svoje osobné autá, autobusy a kamióny, ktoré ničia cesty najviac. Samosprávne kraje na tejto dani každý rok vyberú milióny eur. Košický kraj takto v minulom roku získal 12,3 milióna, na dopravu z toho vyčlenil približne 8,9 milióna eur. Župa nevyužíva všetky peniaze z cestnej dane len na opravy komunikácií, prerozdeľuje ich aj na kultúru či školstvo.
Košický samosprávny kraj najviac finančných prostriedkov za posledné štyri roky vynakladal práve na školstvo v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Zo samosprávnych kompetencií zase najviac na spomínanú dopravu a sociálne služby. V tomto roku mal tiež kraj vyššie výdavky na kultúru vzhľadom na zapojenie župy do projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. „Výrazný je nárast výdavkov na dopravu vo verejnom záujme. Kraj dáva takmer 20 percent bežných výdavkov z vlastných príjmov na prímestskú dopravu. V roku 2006 to bolo len 11,7 percenta,“ povedala hovorkyňa Košického samosprávneho kraja Zuzana Bobríková. V rozpočte župy tak ide o najrýchlejšie rastúcu položku. Náklady dopravcov vzrástli od roku 2006 z 24 miliónov eur na súčasných takmer 31 miliónov eur.
„Úhrada kraja za služby vo verejnom záujme poskočila ešte výraznejšie – zo sumy 7,78 milióna eur v roku 2006 až na vlaňajších 15,22 milióna eur, čo je nárast o 95,6 percenta. Pre rozpočet Košického samosprávneho kraja je to už neúnosná záťaž. Úhrada za služby vo verejnom záujme je jediná položka, ktorá vytrvalo stúpa, a ak sa má zachovať rozsah poskytovaných služieb a sociálnych zliav, potrebuje kraj pomoc od štátu,“ konštatuje Bobríková.
Župa si drží vyrovnané hospodárenie
V rebríčku vyšších územných celkov podľa zadlženosti je momentálne Košický kraj štvrtým najzadlženejším krajom na Slovensku. Dlh sa za rok 2012 šplhal k hranici 30 percent. Dlh je uvádzaný v pomere k bežným príjmom za predchádzajúci rok a podľa zákona by nemal presiahnuť úroveň 60 percent. Ak by sa zadlženie prerátalo na jedného občana župy, tak ten dlhuje až 53 eur.
Analýze zadlženosti krajov sa venuje Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO. Inštitút začal ešte minulý rok s analýzou finančnej stability jednotlivých miest a obcí Slovenska. Monitoruje všetkých 2 930 slovenských obcí, vrátane miest a mestských častí a 8 vyšších územných celkov za roky 2006 až 2012 vo viacerých oblastiach. „V prípade Košického kraja vidieť, že bilancia bežného účtu bola v období medzi rokmi 2009 a 2011 mierne kladná, približne plus dve percenta, a v roku 2012 mierne záporná mínus 0,6 percenta. Kraj z pohľadu tohto indikátora hospodári vyrovnane, ale bez zreteľného ďalšieho zlepšovania hospodárenia,“ poznamenal Matej Tunega z inštitútu.