Proti sebe stoja kandidáti podporovaní vládnym Smerom a pravicovou opozíciou. Z piatich krajov, kde sa dnes uskutoční druhé kolo, bol najmenší rozdiel v nitrianskom regióne, kde za Milanom Belicom zo Smeru zaostal Tomáš Galbavý podporovaný pravicou s výnimkou KDH o necelých 10 percent. Oveľa väčšie rozostupy sú už medzi kandidátmi v ďalších regiónoch. V Bratislavskom kraji ako prvý postúpil do druhého kola súčasný župan Pavol Frešo z SDKÚ s niečo vyše 48 percentami, o polovicu hlasov menej mala druhá v poradí Monika Flašíková – Beňová zo Smeru. V trnavskom regióne sa rozhodne medzi nezávislým Tiborom Mikušom a kandidátom SMK Józsefom Berényim. V košickom kraji je súboj medzi Zdenkom Trebuľom zo Smeru a Rudolfom Bauerom, za ktorého sa postavila pravica. V Banskobystrickom kraji delilo Vladimíra Maňku zo Smeru od víťazstva len niečo vyše pol percenta hlasov. V druhom kole sa stretne s extrémistom Marianom Kotlebom.
Podľa Koziaka zvoleným županom sa posilnia ich politické pozície. Zvlášť to bude pre nich bonus, keby chceli neskôr kandidovať aj v parlamentných voľbách. „Kto má schopnosť strhnúť na seba voličské hlasy, je pre každú stranu veľmi cenný,“ poznamenal politológ. Naopak, politické pozície sa oslabia neúspešným kandidátom na županov.
Kartami by mohla zamiešať volebná účasť tým, že by sa viac zmobilizovali voliči niektorého z kandidátov. „Pri nízkej účasti nemusí ísť o masovú mobilizáciu, stačilo by pár tisíc hlasov, aby došlo k možnému posunu,“ mienil sociológ. Vysvetlil, že ak voliči niektorého z dvoch súperiacich kandidátov nie sú dostatočne motivovaní a myslia si, že všetko je dopredu jasné, tak môžu nastať zdanlivo významné pohyby. Napríklad v roku 2001 bol v druhom kole výsledok veľmi tesný. Vtedy mal nový prešovský župan len o 242 hlasov viac ako jeho súper.
V prvom kole prišlo k urnám 20 percent voličov. Ak sa potvrdí vývoj z minulých volieb, tak teraz by malo voliť ešte menej ľudí. „Obecne si myslím, že nebude vyššia účasť a trend nižšej účasti sa zachová. Možno v niektorom kraji sa to zmení,“ usúdil sociológ.
Pred štyrmi rokmi bola v druhom kole volebná účasť 18,39 percenta. Vôbec najmenej ľudí prišlo voliť v roku 2005 v Trenčianskom kraji len 7,12 percenta.
Pre politické strany je kreslo župana vecou politickej prestíže. Je vnímaný ako malý premiér v kraji a je teda z regionálnych politikov aj najviditeľnejší. Vystupuje ako štatutár kraja, rozhoduje o rôznych majetkovoprávnych a pracovnoprávnych otázkach. Pripravuje program rokovaní krajských parlamentov. Ak sa župan domnieva, že uznesenie zastupiteľstva je v rozpore so zákonom alebo je pre kraj nevýhodné, môže pozastaviť jeho výkon.
Pred dvomi týždňami boli za županov zvolení v Trenčianskom kraji Jaroslav Baška, v Žilinskom Juraj Blanár a Prešovskom Peter Chudík (všetci Smer). Rovnako sme spoznali aj zloženie regionálnych parlamentov. Najviac kresiel získal vládny Smer 161, druhí najúspešnejší boli nezávislí kandidáti 73 kresiel. Z opozície najviac miest obsadilo KDH 57.
Voliť sa bude dnes v 3 584 volebných okrskoch. Občania by mali prísť do tých istých volebných miestností ako v prvom kole. Niektoré obce však menili ich adresy. „Usmernili sme ich, že v každom prípade musia oznámiť voličom, že sa zmenila adresa volebnej miestnosti,“ povedala zapisovateľka Ústrednej volebnej komisie Eva Chmelová z ministerstva vnútra. Obce by takúto zmenu mali podľa nej urobiť len nevyhnutných prípadoch, ak išlo napríklad o technické problémy. Neoficiálne výsledky volieb boli pred štyrmi rokmi známe už polhodinu po polnoci, teda približne dva a pol hodiny po uzatvorení volebných miestností. Podobné by to mohlo byť aj teraz.