Voliči sa k SDKÚ nevracajú

SDKÚ sa nedarí prekonať krízu nedôvery voličov. Ani podľa posledného prieskumu volebných preferencií by sa totiž niekdajší líder pravice SDKÚ nedostal do parlamentu. Straníci sa však s nádejou pozerajú na víkendový kongres, na ktorom skončí staré vedenie na čele s Mikulášom Dzurindom.

17.05.2012 14:34
Župné voľby 2009, SDKÚ Foto:
Spoločná radosť, akú šéfovia SDKÚ dávali najavo po župných voľbách v roku 2009, je preč. Dnes Lucia Žitňanská a Pavol Frešo kandidujú proti sebe a Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš sa balia.
debata (79)

Agentúra Polis v prieskume pre televíziu TA 3 namerala SDKÚ podporu 4,8 percenta. Minulý mesiac sa objavili informácie z interného prieskumu agentúry Focus, v ktorom SDKÚ dosiahla necelé 4 percentá. Focus dáta zbieral ešte v čase, keď Lucia Žitňanská bola jedinou kandidátkou na nového šéfa strany.

Politický analytik Ján Baránek z Polisu hovorí, že ak SDKÚ rýchlo niečo neurobí a nenasadí lídra, ktorý dokáže stranu potiahnuť, môže to byť pre stranu trvalý stav.

Na víkendovom kongrese kandiduje na nového predsedu okrem Žitňanskej, Pavol Frešo a Viliam Novotný. Baránek na otázku, kto z troch lídrov má šance na úspech, hovorí, že pre Freša hovorí fakt, že ako jediný prešiel volebnou súťažou a presadil sa ako bratislavský župan. Mínusom exministerky spravodlivosti Žitňanskej podľa analytika je, že v čase konfliktov vnútri SDKÚ napríklad pri spore o budovu Daňového úradu v Košiciach bola na strane Mikuláša Dzurindu, kým Iveta Radičová zostala osamelá. Najmenšie šance dáva poslancovi Novotnému.

Podľa politológa Pavla Marchevského po voľbách mala verejnosť pocit, že Žitňanská sa stane novou predsedníčkou, ale Frešo to svojou kandidatúrou spochybnil. „Nastal stav neistoty v prechodnom období a vyrieši to až kongres,“ hodnotí.
Vysokopostavení členovia strany veria, že v najbližšom čase sa vnímanie SDKÚ zmení k lepšiemu.

„To, čo sme si povedali po voľbách, platí aj teraz. Musíme sa vnútorne skonsolidovať, urobiť zmeny a naštartovať tvrdú robotu, aby sme rástli,“ hovorí poslanec Ivan Štefanec. Pripomenul, že keď vláda bude musieť prijať aj nepopulárne opatrenia, tak vývoj môže byť, naopak, nepriaznivý pre Smer a vznikne šanca pre opozíciu. „To je výzva pre SDKÚ, aby sme dokázali sformulovať jasnú ponuku a riešenia pre ľudí,“ poznamenal Štefanec.

Prešovský krajský šéf SDKÚ Ondrej Matej ani neočakával nárast preferencií, kým sa neuskutoční výmena vedenia, neuzatvorí sa kapitola zapodievania sa strany vlastnými problémami a nepredloží sa jednoduchá a zrozumiteľná ponuka pre voličov. „Keby voliči chceli, tak nás z parlamentu ,vysáčkujú´ hneď, ale dali nám šancu na zmenu,“ dodal Matej.

Podľa Polisu sa tesne nad hranicou vstupu do parlamentu ocitla aj Sulíková SaS s 5,2 percenta. Most-Híd a KDH dosiahli v prieskume zisky podobné volebným výsledkom. Mierne posilnili Matovičovi Obyčajní ľudia. Hlas by im dalo 9,5 percenta opýtaných.

Zložitá situácia, v akej sa nachádza pravica, môže posilniť zámery založiť novú stranu. Najčastejšie sa spája s doterajším podpredsedom KDH Daniel Lipšicom. Do konca mája sa má rozhodnúť, či bude vôbec kandidovať na predsedu KDH. Oficiálne vznik novej strany nepotvrdil.

Analytik Baránek tvrdí, že pravica je v kŕči a nie je dôvod čakať na vznik nového subjektu. Podľa Baránka Lipšic nemá prečo čakať a vznik strany by mal oznámiť ešte pred júnovým snemom KDH. Politológ Marchevský je, naopak, zdržanlivejší. „Na programe je perspektíva vzniku novej strany, ale nie je nutné pre úspech v roku 2016, aby vznikla už v roku 2012,“ domnieva sa.

Podľa Polisu si polepšil vládny Smer. Získal by až 46,9 percenta a v parlamente by mal 92 poslancov, čo by mu zaručovalo ústavnú väčšinu. Podpredsedu poslaneckého klubu Smeru Miroslava Číža prieskum potešil. „Je tam vysoká miera súhlasu, že kroky, ktoré sme zatiaľ urobili, spoločnosť prijíma kladne,“ povedal.

Marchevský by volebné preferencie krátko po voľbách nepreceňoval a dal ich do súvisu povolebnej atmosféry. „Skúsenosť hovorí, že vždy po voľbách sa víťazi vezú na konjunkturálnej vlne a strany, ktoré médiá označovali za porazené, majú nižšie percentá ako volebný výsledok,“ poznamenal Marchevský.

Prvé zákony jednofarebnej vlády, ktoré prinesú aj nepopulárne šetriace opatrenia, sa objavia na programe parlamentu v júni a júli. Analytici predpokladajú, že k pohybom volebných preferencií parlamentných strán by tak mohlo dôjsť na jeseň.

© Autorské práva vyhradené

79 debata chyba