Katolícki kňazi sa vyjadrujú k politike, radia, koho voliť. Cirkev presadila obmedzenie predaja počas niektorých sviatkov, minister zdravotníctva z KDH sa údajne pokúsil zabrániť vykonávaniu interrupcií v štátnych nemocniciach. Niektorí analytici v tom vidia dôkaz, že vplyv cirkvi na spoločnosť rastie, najmä vďaka politike KDH.
Podľa sociológa Miroslava Tížika sa cirkev v súčasnosti vlastne ani nepotrebuje prezentovať, lebo jej agendu prevzalo KDH, ktoré je súčasťou vlády. „KDH sa tým zviditeľňuje. Cirkev teda nemusí robiť nič, tú nepríjemnú robotu za ňu spravia kresťanskí demokrati. Sú v tom veľmi aktívni, ako by chceli byť pápežskejší než pápež. Zrejme sa potrebujú vyhraniť voči iným stranám,“ zhodnotil Tížik. Ako však dodal, prenikanie cirkevnej agendy do politiky nie je novým javom. Je to dlhodobý trend už od roku 2000, keď Slovensko uzavrelo Vatikánsku zmluvu. „Ústupky pre cirkev urobila už vláda Roberta Fica, KDH tomu teraz dalo iba výraznejšiu podobu,“ doplnil sociológ.
Nepísaná dohoda s biskupmi
Riaditeľka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo Oľga Pietruchová o rastúcom vplyve cirkvi nepochybuje. Tvrdí, že dôkazov o tom je v jej oblasti, ktorej sa venuje – reprodukčné zdravie a práva žien – veľa. „Katolícka cirkev má nadštandardný vplyv na politiku. Zatiaľ sa nenašla vláda, ktorá by šla proti nej,“ hovorí Pietruchová. Podľa nej bolo napríklad sklamaním, keď ministerstvo zdravotníctva v roku 2004 neschválilo Národný program ochrany reprodukčného zdravia a nepodarilo sa ho presadiť ani za Ficovej vlády. Ten sa totiž s katolíckymi biskupmi dohodol, že nebudú otvárať sporné témy.
Práve od Ficovej vlády pritom mnohí občianski aktivisti a organizácie očakávali, že zabojuje za veci, ktoré v zahraničí obvykle presadzujú ľavicové strany. Fico si ich však vôbec neosvojil. Registrované partnerstvo homosexuálov napríklad komentoval slovami: „Keby som mal urobiť zoznam tém podľa dôležitosti a ten zoznam by mal 74-tisíc bodov, tak sa tam táto téma ani nedostane.“
Ficova vláda neriešila ani financovanie cirkvi. Bývalý premiér dokonca vyhlásil, že by túto tému neotvoril, ani keby zostal predsedom vlády v ďalšom volebnom období. Novelou zákona o postavení cirkvi Ficov kabinet sprísnil podmienky na registráciu náboženských spoločenstiev, čím vyhovel katolíckej cirkvi. Ministerstvo školstva zase v roku 2007 odmietlo schváliť metodickú príručku pre vyučovanie sexuálnej výchovy, hoci ju pripravili renomovaní odborníci na základe zahraničných skúseností. Učebnicu, podľa ktorej sa mali učiť žiaci základných škôl v rámci hodín etickej výchovy, totiž kritizovala cirkev.
KDH verzus SaS?
Protiváhou kresťanských demokratov vo vláde Ivety Radičovej by mohla byť liberálna strana SaS. Tá však po voľbách ustúpila zo sporných bodov svojho programu, akými bola napríklad dekriminalizácia marihuany či registrované partnerstvo pre homosexuálov.
Tížik sa ich postoju nečuduje: „Je to strana podnikateľov a manažérov. Prečo by šli do niečoho, z čoho nebudú mať prospech? Toto nie je ich zásadná téma.“ Podľa Tížika má SaS navyše problém so štyrmi poslancami vo svojom klube, ktorí majú na vec úplne odlišný názor. „Obyčajní ľudia sú ako ultrakonzervatívna klika v SaS. Konflikty s nimi by oslabovali stabilitu strany, preto sa im radšej vyhýbajú,“ vysvetlil Tížik.
Pietruchová si, naopak, myslí, že SaS dokáže KDH vzdorovať. Podľa nej sa to prejavilo práve v poslednom spore o interrupcie na bratislavských klinikách. Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) napokon ustúpil a Univerzitná nemocnica v Bratislave, ktorá pôvodne už vôbec nemala umožňovať umelé prerušenie tehotenstva, tieto zákroky bude robiť naďalej. „Myslím si, že sa to podarilo len vďaka tlaku na ministra Uhliarika. Konečne sa ukázalo, že im neprejde všetko,“ podotkla Pietruchová.
Skryté vplyvy
Nájdu sa však aj analytici, ktorí nejaký nárast vplyvu cirkvi nepostrehli. Podľa politológa Miroslava Kusého je vzťah súčasnej vlády k cirkvi skôr skrytý. „KDH to dáva zreteľne najavo, lenže to nemá dominantné postavenie vo vláde. A SDKÚ má zdržanlivejší postoj. Napokon, veď pre spor o vatikánske zmluvy sa rozpadla druhá Dzurindova vláda. Ten tlak KDH tam je, ale kresťanskí demokrati nemajú silu také témy presadzovať,“ domnieva sa politológ.
Analytik Inštitútu pre verejné otázky Miroslav Kollár dokonca tvrdí, že vplyv cirkvi na spoločnosť upadá. „Cirkev sa celých 20 rokov od Novembra '89 pokúša nájsť miesto v spoločnosti, no jej reálny vplyv v skutočnosti pomaly klesá. Je to prirodzený vývoj, ktorý sa prejavuje aj v iných krajinách. Z času na čas však vyskočí nejaká kauza, z čoho potom vzniká dojem, že vplyv cirkvi rastie,“ povedal Kollár.
„Cirkev nie je ani parazitom, ani vyvrheľom spoločnosti, ale jej tvorivou a aktívnou súčasťou,“ bráni cirkev hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Politiku KDH komentovať nechcel, no pripomenul, že katolícka cirkev je otvorená každej serióznej diskusii a riešeniu svojho financovania sa nevyhýba.
Ako sa prejavil vplyv cirkvi
Schválenie Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou v decembri 2000 – tzv. Vatikánska zmluva upravuje právne postavenie katolíckej cirkvi. Nasledovali zmluvy o pastoračnej službe v ozbrojených silách a zboroch, ako aj zmluva o náboženskej výchove v školách. Chýbajú ešte čiastkové zmluvy o výhrade vo svedomí a financovaní cirkvi. Už základná zmluva však hovorí, že SR uznáva každému právo uplatňovať výhradu vo svedomí podľa zásad katolíckej cirkvi.
Zmarený pokus o zavedenie jogy do základných a stredných škôl – s návrhom prišiel v roku 2001 vtedajší minister školstva Milan Ftáčnik, vyvolal však ostré protesty katolíckej i evanjelickej cirkvi. Argumentovali, že by sa tým k žiakom dostalo aj hinduistické náboženstvo. Niektorí dokonca jogu označili za sektu.
Neschválenie sexuálnej výchovy v školách – ministerstvo školstva v roku 2007 odmietlo zaviesť sexuálnu výchovu do vyučovania etiky na základných školách, hoci odborníci pripravili metodickú príručku zohľadňujúcu praktické skúsenosti zo zahraničia. Zmeny neplánuje ani súčasné vedenie rezortu.
Nevyriešené financovanie cirkvi – asi 3 500 duchovných na Slovensku stále platí štát, teda všetci daňoví poplatníci, či už ide o veriacich alebo ateistov. Pri poslednom sčítaní ľudu v roku 2001 sa k cirkvám prihlásilo až 84 percent obyvateľov – 4,5 milióna ľudí. Skúsenosti zo zahraničia však ukázali, že ak náboženské obce neplatí štát, ale priamo veriaci, ich počet klesá. V Španielsku sa napríklad k rímskokatolíckej cirkvi hlási vyše 80 percent obyvateľov, ale iba štvrtina z nich na ňu poukazuje 0,7 percenta odvedenej dane. Riešenie problému má v pláne minister kultúry Daniel Krajcer (SaS).
Vyučovanie náboženstva v školách – na základe zmluvy s Vatikánom sa náboženstvo zaviedlo ako povinne voliteľný predmet na ZŠ. Alternatívou pre deti, ktorých rodičia nechcú náboženstvo, je etická výchova. Ministerstvo o zmene tejto výučby na nepovinnú neuvažuje.
Zákaz predaja počas niektorých sviatkov – v máji 2008 schválil parlament novelu Zákonníka práce, podľa ktorej musia byť obchody zatvorené na Nový rok, Veľkonočnú nedeľu a čiastočne počas Vianoc, výnimkami sú lekárne, benzínové pumpy či predajne na staniciach. Cirkev sa snaží presadiť aj zákaz predaja v nedeľu, ako je to napríklad v Rakúsku.
Vplývanie na voličov – katolícki biskupi pred voľbami napísali pastiersky list, kde veriacim nepriamo poradili, koho voliť. 15 hodnostárov Spišskej diecézy okrem toho podpísalo výzvu, v ktorej veriacich prosia, aby volili KDH.
Odopretie vykonávania interrupcií – Univerzitná nemocnica Bratislava už nechcela poskytovať takéto zákroky, údajne pre výhradu svedomia svojich lekárov. Po týždni od medializácie od toho upustila.