Vtáci hynú rýchlejšie

S vtákmi je to asi horšie, než sa vedci doposiaľ domnievali. Tvrdí to Stuart Pimm z Duke University, podľa ktorého tempo úhynu vtáčích druhov je podceňované.

07.07.2006 22:29
debata

Vtáci sú podľa biológa, ktorého štúdiu uverejnil vedecký časopis Proceedings of the National Academy of Sciences, v oveľa väčšom nebezpečenstve a môže sa stať, že do konca storočia vyhynie 12 percent v súčasnosti známych druhov. Tieto zmeny by viedli v prírode k reťazi následkov, pretože vtáci sú v ekosystémoch dôležitým prvkom, ktorý zabezpečuje ich stabilitu.
V súčasnosti je popísaných asi desaťtisíc druhov vtákov. Predpokladá sa, že pred vplyvom človeka na prírodu v takej miere, v akej ho poznáme v súčasnosti, vyhynul jeden vtáčí druh za približne sto rokov. Biológovia dnes odhadujú, že jeden vtáčí druh vyhynie každé štyri roky. Tento štatistický údaj je podľa Stuarta Pimma podhodnotený a v skutočnosti každý rok príde Zem o jeden vtáčí druh. Vedec tak tvrdí na základe analýzy troch dôležitých faktorov, ktoré sa podľa neho pri výpočte pravdepodobnosti úhynu vtáčích druhov neberú do úvahy, alebo sa ich vplyv podceňuje. Prvým z faktorov je neustála identifikácia nových vyhynutých druhov vtákov z fosílnych nálezov. Podľa Pimma je tiež nevyhnutné uvažovať aj o „chýbajúcich“ vtáčích druhoch, ktoré veda z rôznych dôvodov zatiaľ odmieta označiť ako vyhynuté. A do tretice biológ upozorňuje na nepresnosť zisťovania miery úhynu druhov vtákov, keď sa nepoužívajú presné údaje o tom, kedy bol konkrétny druh po prvý raz popísaný. Po zahrnutí týchto troch faktorov vedec zistil, že každý rok vyhynie jeden vtáčí druh. „Sú to najpresnejšie odhady toho, ako rýchlo ženieme druhy smerom k vyhynutiu,“ tvrdí Pimm, podľa ktorého by takýto výpočet pomohol určiť aj presnejšiu mieru pravdepodobnosti vyhynutia iných ako vtáčích druhov. Ak sa naviac ochranárske aktivity nerozšíria, odhadované čísla sa strojnásobia.
Úhyn vtáčích druhov v priebehu predchádzajúcich storočí tiež spôsobovali ľudia, hoci tento vplyv nebol taký silný ako dnes –  napríklad keď sa Polynézania presúvali na tichomorské ostrovy, alebo keď Európania prišli do Ameriky. Počas posledných rokov biológovia zistili, že vtákov dnes ohrozuje najmä ničenie ich habitatov, privážanie nových zvieracích druhov, ktoré by sa bez činnosti človeka na niektorých miestach prirodzene nevyskytovali a samozrejme klimatické zmeny.
Príkladom sú skúsenosti z Británie, o ktorých sme písali na týchto stranách začiatkom júna, keď najvážnejšie ohrozenie pre ostrovné spevavé vtáctvo predstavujú veveričky, ktoré sa v minulosti do Británie priviezli z Ameriky.
Iná štúdia skúmajúca úhyn vtákov, ktorá bola publikovaná koncom mája zas zistila, že počet niektorých druhov migrujúcich vtákov medzi Afrikou a Európou rapídne klesá. V Británii sú dnes zriedkavé druhy, ktoré predtým boli v tejto krajine bežné. Štúdiu vypracovali na základe výskumu britskej Kráľovskej spoločnosti pre ochranu vtáctva a celosvetového združenia mimovládnych organizácií na ochranu vtáctva a prírody BirdLife International. Vedci si však zatiaľ nie sú istí, čo je príčinou tohto javu. V štúdii sa uvádza, že v prípade 54 percent zo 121 druhov sťahovavých vtákov, na ktoré sa výskum zameral, bol od roku 1970 pozorovaný nižší počet jedincov. Niektoré druhy sa v Európe dokonca už nevyskytujú vôbec. Vedci v tejto štúdii tiež upozornili, že úbytok operencov môže byť dôsledkom rozsiahleho poškodenia ich životného prostredia, ktoré by mohlo mať dopad aj na človeka. Konkrétne ide o zmeny klímy, o rozširovanie púští v Afrike a o prílišné používanie pesticídov na čiernom kontinente. Ornitológovia skúmali tieto faktory v africkej oblasti Sahel. Tá hraničí so Saharou, kde odpočívajú vtáci, ktorí majú namierené do Európy po vyčerpávajúcom prelete púšte.

 
debata chyba