Stalo by sa tak napriek tomu, že ľudia už z výhry oficiálne nebudú platiť 19-percentnú daň z príjmu. Túto daň však výhercovia doteraz aj tak oficiálne zväčša nepriznávali. Výsledkom zmeny teda nebude pomoc pre ľudí, ale väčšia finančná záťaž pre organizátorov. Súťaží s výhrou, do ktorých sa zapájajú desaťtisíce ľudí, tak môže ubudnúť.
„Je otázne, či práve zavedenie nového odvodu výrazne nezníži počet spotrebiteľských súťaži, keďže je to priamy náklad organizátora,“ hovorí ekonóm Tomáš Dudáš z Paneurópskej vysokej školy.
Marketingový riaditeľ Baliarní obchodu Poprad Viliam Matušek tvrdí, že zaradenie súťaží pod hazardné hry je nezmysel. „Štát sa sústreďuje na nesprávne kroky. Je to bežný nástroj, ktorý má spoločnosť na komunikáciu s klientom. Súťaž je často žiadaná spotrebiteľom, ktorý chce byť ocenený za lojalitu. Je to prirodzené a zaslúži si to,“ vysvetľuje Matušek.
To, že by zákon docielil väčšiu ochranu spotrebiteľa, odmieta. „Ak chce štát chrániť spotrebiteľov, tak nech sa pustí do boja s Európskou úniou o záchranu našich potravín a poľnohospodárstva. Štát by mal ukázať svoju podstatu v takýchto krokoch a nie ničiť podnikanie vo vlastnej krajine. Asi je dosť možné, že čoskoro zdania kyslík nad mestami, prirodzene s regionálnymi rozdielmi,“ hovorí Matušek. Dodal, že už aj tak náročný systém by to ešte viac skomplikovalo a je možné, že by súťaže výrazne obmedzili.
Ministerstvo financií si nemyslí, že súťaží ubudne a štát nič nezarobí. „Aj na základe skúseností z minulých rokov, keď boli spotrebiteľské súťaže zaradené do zákona o lotériách a iných podobných hrách, sa ministerstvo neobáva toho, že dôjde k obmedzeniu vyhlasovania týchto súťaží,“ tvrdí hovorca ministerstva financií Radko Kuruc.
Vedúci komunikačného oddelenia TV JOJ Jozef Gogola je, naopak, presvedčený, že návrh spotrebiteľov nechráni, ale skôr obmedzuje. „Propagačné súťaže nie sú hazardnými hrami ako lotérie či hracie automaty, ide o reklamnú podporu produktov a brandu,“ povedal. Nevylúčil, že by sa počet súťaží znížil, ak by bol návrh schválený. „Väčší vplyv by to však podľa nás malo na administráciu pri nahlasovaní a schvaľovaní propagačných súťaží cez ministerstvo financií a to do takej miery, že by klient zvažoval, či propagačnú súťaž vôbec realizovať,“ povedal Gogola.
Ministerstvo financií sa obhajuje, že pri zmenách súvisiacich s propagačnými súťažami vychádzalo z viacerých podaní od občanov. Zmena má podľa ministerstva priniesť jednotné pravidlá organizovania hazardných hier a má zabrániť zavádzaniu zo stranu usporiadateľa súťaže. Kuruc upozorňuje najmä na problémy s esemeskovými či krížovkárskymi súťažami, kde dochádza k omeškaniu vyplatenia výhry, najmä od menších obchodov či firiem.
Výhercovia daň z výhry doteraz často nepriznali. Pre tých poctivejších by koniec povinnosti zaradiť výhru do daňového priznania mohol byť prínosom. „Zapájam sa to súťaží pravidelne, lúštim najmä krížovky. Vyhrávam sporadicky, naposledy to bolo nejakých 20 eur. Určite by som pri výhre auta prijal, keby som nemusel platiť daň, ale platila by to tá firma, čo súťaž vyhlásila,“ hovorí dôchodca Dušan Loškár zo Spišskej Novej Vsi. Ako dodáva, zo svojho ani nie 400-eurového dôchodku by bolo preňho nemožné daň z väčšej finančnej výhry zaplatiť.
Podľa ekonóma Dudáša je momentálne na výhercovi, či svoju výhru uvedie v daňovom priznaní, na základe potvrdenia o výhre od organizátora súťaže, alebo nie. „Veľa výhercov tak zrejme nerobí, a tak dochádza k daňovým únikom. Daňové úrady nemajú kapacity na krížové kontroly výhercov, a preto napriek percentuálne vyššej 19-percentnej dani v porovnaní s navrhovaným 5-percentným odvodom organizátora súťaže je predpoklad zvýšenia príjmov do štátneho rozpočtu zo spotrebiteľských súťaži,“ povedal.
Meškajúce výhry či neférový postup organizátora by mali podľa Kuruca po novom daniari preverovať prísnejšie. Organizátor pred začiatkom súťaže musí takisto oznámiť daniarom herný plán súťaže a zaplatiť 35-eurový správny poplatok.
O definitívnej pdobe návrhu sa bude zajtra hovoriť na ministerstve financií, kde vyhodnotia pripomienky ďalších rezortov.