Žiadosti o priamy rozhovor na túto tému sa Kubiš vyhol. „Minister zahraničných vecí sa nebude k týmto otázkam vyjadrovať,“ znela písomná odpoveď hovorcu Jána Škodu, či Kubiš môže potvrdiť, že sa jeho meno spomína v súvislosti s hľadaním vyslanca OSN pre Afganistan a či by o prijatí ponuky uvažoval.
Tlačový tajomník veľvyslanectva USA na Slovensku Keith Hughes sa vyjadriť nevedel. „Neviem na to odpovedať,“ reagoval. Z poznatkov Pravdy však vyplýva, že americkí predstavitelia o ponuke s Kubišom hovorili počas návštevy Washingtonu začiatkom februára: „Šéfka diplomacie Condoleezza Riceová mu tlmočila odkaz od generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna, že by ho rád videl na tomto poste,“ uviedol zdroj z newyorského sídla OSN.
Vývoj k lepšiemu v Afganistane označuje NATO za svoju hlavnú úlohu. Riceová opakovane hovorí, že Biely dom by rád uvidel v tejto úlohe Európana. Pred niekoľkými týždňami bolo takpovediac už na spadnutie meno britského politika Paddyho Ashdowna. Presne pred mesiacom sa však kandidatúry vzdal po tom, čo afganský prezident Hamid Karzaj dal najavo, že tento diplomat mu prekáža.
Úlohou vyslanca bude presviedčať štáty po celom svete, aby viac pomáhali Afganistanu v nastolení bezpečnosti a pri hospodárskej obnove. Je zrejmé, že NATO chce mať vo veci jasno do svojho aprílového summitu, ktorý sa uskutoční v Bukurešti. Následne kandidáta vymenuje za svojho vyslanca pre Afganistan generálny tajomník OSN.
Výhodou Kubiša môže byť, že má výborné kontakty s mnohými štátnikmi. Jednak ich získal počas ôsmich rokov v kresle šéfa Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a zároveň následne ako predstaviteľ EÚ pre oblasť Strednej Ázie. Ak by sa naozaj stal zvláštnym vyslancom, je vysoko pravdepodobné, že sa rozlúči s ministerskou stoličkou, pretože nová práca zaberie maximum času.
Slovenský analytik Pavol Demeš, ktorý riadi stredoeurópsku pobočku Marshallovho fondu, sa domnieva, že prípadné vymenovanie Kubiša by pre Slovensko malo veľký význam. „Post tohto typu treba chápať ako mimoriadne uznávaný, súvisí s dohodou členských štátov NATO, čiže ide o transatlantický rozmer. Slovensku by to prinieslo poctu; na opačnej strane je otázne, či by to nebola príliš veľká strata pre slovenskú diplomaciu,“ poznamenal Demeš.