Na Slovensku prešlo testami vyše 4 00 žiakov vo veku 15 rokov zo 189 škôl. Umiestnili sa na rozhraní druhej a tretej úrovne. Ako upozornila Zuzana Zimenová, odborníčka na školstvo Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, úrovní je spolu šesť a až od štvrtej vyššie sa žiaci prejavujú schopnosťou kriticky myslieť, samostatne si vyhľadávať informácie, zhodnotiť ich a nájsť riešenia. Na túto úroveň sa u nás dostala necelá štvrtina žiakov, čo je veľmi slabý výsledok.
„Z hľadiska vnímania informácií nám tu dospieva generácia veľmi povrchných ľudí. Je otázne, či sa budú vyznať v zákonoch, lebo budú mať nízke právne povedomie. Bude to generácia naivných spotrebiteľov, pretože sa nebudú orientovať v ponukách, ktoré sa na nich budú valiť. Nebudú si vedieť správne vybrať, správne sa rozhodnúť. Navyše nám tu vyrastajú naivní voliči, lebo sa nebudú vyznať v tom, čo počujú a čítajú. Nebudú vedieť odlíšiť populistické frázy od hodnotovej politiky,“ vysvetlila Zimenová.
Slovensko v štúdii PISA 2009
- zapojili sa všetky typy škôl, ktoré navštevujú 15-roční žiaci
- v čitateľskej gramotnosti skončili o úroveň lepšie dievčatá
- najlepšie dopadli žiaci gymnázií a základných škôl, najhoršie SOU
- 41 % žiakov nečíta pre potešenie (priemer krajín OECD je 37 %)
- žiaci čítajú najmä časopisy (80 %), noviny (75 %), až potom beletriu (18 %)
Zdroj: Štúdia PISA 2009, NÚCEM Bratislava 2010
Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť to nevidí až také katastrofálne, ale súhlasí, že v prípade dospievajúcej populácie môžu výsledky poukazovať na nekritické prijímanie informácií. Mladí ľudia okrem toho môžu mať ťažkosti pri ďalšom vzdelávaní. „Keď majú problém porozumieť textu, budú menej úspešní na vysokých školách aj pri štúdiu v zahraničí. Znižuje to ich šance pri získaní lepšieho vzdelania,“ zhodnotil Košťál.
Podľa neho ide o dlhodobý problém slovenského školstva, ktorý sa nedá odstrániť za rok ani za dva. „V školách sa viac učí naspamäť, málo sa pracuje s textom. Deti treba učiť čítať a prečítané rozoberať. U nás sa však pri vyučovaní používajú zlé metodiky,“ hovorí Košťál. Zimenová pripomína, že samotné ministerstvo školstva stále nemá pripravené kritériá na hodnotenie gramotnosti, školskí inšpektori tiež stále pracujú podľa starých metód.
Hovorkyňa rezortu školstva Miriam Žiaková potvrdila, že Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania už dostal za úlohu analyzovať výsledky štúdie PISA, porovnať ich s predchádzajúcimi, zistiť, či sa niečo zmenilo, a navrhnúť opatrenia, aby sa výsledky v budúcnosti zlepšili. „Budeme skúmať a porovnávať aj vzdelávacie systémy iných krajín, ktoré sa umiestnili vyššie ako Slovensko. Chceme zistiť, čo rozhodlo, v čom je ich systém efektívnejší.“
Štúdia PISA sa robí každé tri roky. Na poslednej sa v minulom roku zúčastnilo 34 členských krajín OECD a 31 partnerských štátov, spolu asi 470-tisíc žiakov. Prieskum bol zameraný práve na čitateľskú gramotnosť, zohľadňovali sa však aj elektronické informácie a orientácia na internete. Slovensko v tejto kategórii obsadilo 25. až 29. miesto medzi krajinami OECD a 32. až 37. priečku medzi všetkými zúčastnenými štátmi. Dopadlo horšie ako nadpriemerné Poľsko, priemerné Maďarsko či podpriemerné Česko. Za nami sa však prekvapujúco umiestnilo napríklad Luxembursko či Rakúsko.
Lepšie výsledky Slovensko dosiahlo v matematickej gramotnosti, kde skončilo v priemere a za sebou nechalo Rakúsko, Poľsko, Švédsko, Česko, Veľkú Britániu, Maďarsko či USA. Tieto krajiny nás však predbehli aj v prírodovednej gramotnosti, kde sa Slovensko umiestnilo pod priemerom krajín OECD.