Vysoké školy si zo študentov robia ešte väčší biznis

Externé štúdium pritom už roky ďaleko zaostáva za denným a jeho kvalita stále upadá. Univerzity si z neho urobili výnosný obchod. Prijímajú čo najviac študentov, ktorým však často ide len o diplom, a tak sú ochotní platiť a nič za to nepožadovať. Zmeniť tento stav si vláda stanovila ako jednu z úloh vo svojom programe.

Podľa posledných dostupných údajov študovalo na Slovensku diaľkovo takmer 43-tisíc ľudí. Kedysi bol ich počet obmedzený. Školy mohli na jednotlivé odbory prijímať len taký počet, aký mali na dennom štúdiu. Ústavný súd však v máji tohto roku limity zrušil. To znamená, že vysoké školy môžu nabrať toľko externých študentov, koľko je v ich možnostiach. A na poplatkoch za nich zarobiť. Bolo by to v poriadku, keby im za to ponúkali zodpovedajúcu kvalitu. Tá však už roky chýba. „Externé štúdium sa stalo ľahšou cestou ku kupovaniu diplomov. Externí študenti s tým súhlasia, lebo potrebujú titul,“ hovorí Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.

Ako pre Pravdu povedal Libor Vozár, prezident Slovenskej rektorskej konferencie a rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, poplatky nie sú určené na zvýšenie kvality externého štúdia. „Máme ich nastavené tak, aby pokryli náklady na zabezpečenie štúdia,“ uviedol. Ku kvalite štúdia na univerzite, ktorú vedie, sa nevyjadril.

Podľa Králikovej by sa diaľkové a denné štúdium malo zrovnoprávniť. Chyba je, že sa externé štúdium doteraz akoby viezlo popri dennom. Ak mala akreditáciu denná forma štúdia istého odboru, automaticky ju dostalo aj externé, hoci nespĺňalo podmienky.

„Neskúmalo sa, akú má kvalitu. Súčasný predseda Akreditačnej komisie však už vyhlásil, že sa tým bude zaoberať,“ vysvetlila Králiková. Lepšiu kvalitu však podľa nej nemožno dosiahnuť tým, že sa externé štúdium bude posudzovať tak ako denné. „Treba použiť iné kritériá. V rukách to však má Akreditačná komisia. Nástrojom štátu sú financie. Ak by nejaký externý odbor nespĺňal nároky na kvalitu, môže mu štát odobrať licenciu na poskytovanie tohto štúdia,“ spresnila Králiková. Zároveň dodala, že skúsenosť opäť ukázala, že platenie za vzdelanie nie je automaticky zárukou jeho kvality.

Na Akreditačnú komisiu sa spolieha aj ministerstvo školstva. „Zvyšovanie poplatkov za štúdium považujeme za problém, pokiaľ mu nezodpovedá aj primeraný nárast kvality vzdelávania. A práve ten chceme dosiahnuť,“ zdôraznila hovorkyňa rezortu Miriam Žiaková.

Podľa predsedu Akreditačnej komisie Ľubora Fišeru výška školného nie je priamo spätá s kvalitou štúdia na danej škole. Pri posudzovaní žiadostí o pridelenie akreditácie na študijný program sa hodnotí spoločne denné aj externé štúdium. Samostatné hodnotenie zabezpečenia výučby diaľkových študentov je preto náročné. K otázke celkovej kvality externého štúdia na Slovensku sa Fišera vyjadril len opatrne. „V súčasnosti sa zaoberáme posudzovaním kvality tohto štúdia, a to predovšetkým na detašovaných pracoviskách vysokých škôl. Závery našich hodnotení však zverejníme až na jeseň.“

Poplatky za externé štúdium najviac zvýšili na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku – až o 520 eur. Na Žilinskej univerzite sa zase dolná hranica školného posunula až o 150 eur. Naopak, bezplatné externé štúdium si dlhodobo udržiavajú len dve školy, a to Technická univerzita vo Zvolene a Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Medzi najdrahšie programy patria masmediálne štúdiá, manažment či predškolská pedagogika, pomerne lacné zostávajú humanitné štúdiá.

Vysoké školy môžu podľa zákona vyberať od študentov poplatky len za programy, ktoré nie sú dotované štátom. Pri určovaní ich výšky sú limitované stropom, ktorý určuje vláda, konkrétna výška sumy je však záležitosťou každej školy. Podľa rektora Univerzity Komenského Františka Gahéra dôvodom zvyšovania školného je nárast nákladov na zabezpečenie štúdia. Viac však zaplatia len noví študenti, poslucháčom prijatým v minulosti sa podľa vysokoškolského zákona nemôže meniť výška školného.

Verejné vysoké školy si tiež určujú, ktoré študijné programy otvárajú v externej forme bezplatne. Na ich zabezpečenie dostávajú príspevky od štátu, pričom sa pri prerozdeľovaní týchto príspevkov prihliada na počet študentov, ekonomickú náročnosť programov či kvalitu a uplatnenie absolventov. Na nasledujúci akademický rok vyčlenila vláda na tento účel vyše osem miliónov eur, čo je o vyše pol milióna eur viac ako vlani.

Napriek zvýšeniu týchto dotácií zo strany štátu však viaceré univerzity spoplatnili aj programy, ktoré boli doteraz bezplatné. Zatiaľ čo v minulom akademickom roku tak bolo možné študovať napríklad druhý stupeň práva na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, po novom zaň zaplatíte až 1 020 eur ročne. Namiesto toho je teraz bezplatný prvý stupeň práva, ktorý stál v minulom roku 680 eur. K pomerne miernym úpravám vo výške školného došlo na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka, ktorá však od septembra spoplatňuje viaceré doteraz nespoplatnené odbory.