Podľa premiéra Roberta Fica daň z príjmu fyzických osôb síce ostáva na úrovni 19 percent, ale zavádza sa progresivita. Znamená to, že ľudia s vysokým platom odvedú aj vyššie dane. „Keďže ešte vytvárame celý systém, nemá zmysel v tomto momente hovoriť, koľko to bude percent a od akého mesačného príjmu. Garantujem však, že do vyššej sadzby z príjmu fyzických osôb budú spadať všetci ústavní činitelia aj vtedy, ak nemajú príjem na takej úrovni, ktorý bude viazať vyššie sadzby dane z príjmu fyzickej osoby. Čiže zavádzame progresivitu pre bohatých,“ vyhlásil premiér.
Vo volebnom programe Smer zvažoval vyššie zdanenie ľudí s príjmom nad 2 750 eur mesačne. Platy poslancov sú 1 961 eur plus paušálne náhrady, 1 615 eur berú mimobratislavskí poslanci. Bratislavskí poslanci majú paušálne náhrady 1 372 eur.
Podpredseda KDH Július Brocka tvrdí, že by nemali byť dva stropy. Jeden pre ústavných činiteľov a druhý pre ostatných, inak to bude možné napadnúť na Ústavnom súde. Brocka preto predpokladá, že premiér chce posunúť hranicu pre vyššie zdaňovanie nižšie, ako mal Smer vo volebnom programe. „Možno chce zatiahnuť poslancov do diskusie a postaviť ich proti verejnosti. Budeme tak diskutovať o zástupnej téme,“ mieni Brocka.
Aj podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec si myslí, že úspory na príjmoch ústavných činiteľov nie sú kľúčovými. Viac je potrebné riešiť podľa podpredsedu SDKÚ reformy v zdravotníctve, školstve, v sociálnom systéme a vo verejnej správe. „Robert Fico sa snaží vytvárať ilúziu a stavať na tom, že politici nie sú v spoločnosti populárnym povolaním. Snaží sa znova viezť na vlne populizmu. Realita je taká, že platy ústavných činiteľov za posledné štyri roky reálne klesali a v jednom roku aj nominálne.“ Podľa Štefanca doterajšie kroky premiéra naznačujú, že úspory zaplatia ľudia, a je ilúziou, že to budú len bohatí.
Vyššia sadzba daní by sa mala týkať okolo 2 500 ústavných činiteľov. Teda nielen poslancov, ale aj prezidenta či členov vlády. Otázka je, či sa dotkne aj sudcov, ktorí sú tiež ústavnými činiteľmi. Pri poslednom okresaní platov sudcov zasiahol Ústavný súd a rezort spravodlivosti musel rozdiel doplatiť. Ústavný právnik Eduard Bárány o vyššom zdanení sudcov len podotkol, že to môže byť problém.