Využitie železnice na osobnú dopravu je tretinové

Využitie kapacity v osobnej železničnej doprave na regionálnych spojoch dosahuje podľa statického modelu takmer 32 %.

21.06.2011 16:16
štrajk železničiarov Foto:
Ilustračné foto
debata (1)

Optimálna je preprava cestujúcich po koľajniciach na 27 trasách, čo je asi pätina ich celkového počtu, kde je kapacita obsadená na viac ako 40 %. Naopak, menej ako 25-percentné využitie má 28 železničných úsekov tvoriacich necelú štvrtinu siete. Vyplýva to z prvej časti štúdie o verejnej doprave, ktorú vypracoval Výskumný ústav dopravný (VÚD), a.s. v Žiline.

„Našou úlohou bolo zmapovať aké sú prúdy cestujúcich hlavne v regionálnej železničnej doprave a prímestskej autobusovej doprave. Nezaoberali sme sa diaľkovou dopravou. Ďalším krokom bolo vytipovať súbehy, na ktorých linkách a trasách sa zabezpečuje dopravná obslužnosť autobusmi aj železnicou,“ povedal pre agentúru SITA generálny riaditeľ VÚD Ľubomír Palčák. Cieľom štúdie je podľa neho zabezpečiť potrebné údaje pre dosiahnutie efektívnejšieho nastavenia cestovných poriadkov železničnej a autobusovej dopravy.

Do konca júla chce žilinská inštitúcia vyhodnotiť aj vývoj v prímestskej autobusovej doprave. S výnimkou Žilinského samosprávneho kraja totiž ostatné kraje neposkytli všetky potrebné informácie o počte cestujúcich. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja ako objednávateľ štúdie chce na základe jej výsledkov prijať opatrenia na zlepšenie vlakovej a autobusovej dopravy.

Priemerné využitie kapacity prímestskej autobusovej dopravy v Žilinskom kraji dosahuje 36 %, vrátane miest na státie, pričom obsadenie kapacity len miest na sedenie je 60 %.

„Podľa doterajších výsledkov pri hodnotení súbežnosti liniek prímestskej autobusovej dopravy so železničnými traťami v Žilinskom kraji možno konštatovať, že v súbehu s ôsmimi železničnými traťami existuje na rôzne dlhých súbežných úsekoch 125 autobusových liniek, čo môže byť jedna z príčin nízkeho percenta využitia v oboch druhoch dopravy. Nedá sa povedať, že sú to čisté súbehy a idú tými istými zastávkami, ale určite zabezpečujú obslužnosť tých istých koridorov,“ povedal ďalej Palčák. Takto sa však dá minimálne určiť, aké sú tam prúdy cestujúcich. Na základe prísnejších kritérií pre súbehy zistili prekrytie s vlakmi na 18 autobusových linkách.

„Rušenie spojov je citlivá otázka. Nie je našou úlohou navrhnúť, či treba niečo rušiť. Štúdia jednoznačne ukazuje, že sú rezervy a doslova sa niekde vozí vzduch za verejné peniaze,“ uviedol Palčák s tým, že treba optimalizovať fungovanie verejnej dopravy. „Určite je priestor, aby sa minimálne za tie isté peniaze dosiahla väčšia kvalita alebo aby jestvujúca kvalita bola efektívnejšia za nižšie výdavky,“ myslí si riaditeľ VÚD.

Veľká rezerva je podľa neho aj v nadväznosti vlakovej a autobusovej prepravy. „A práve tu je jedna z veľkých úloh nájsť ochotu spolupracovať pri tvorbe grafikonov a obslužných plánov medzi Železničnou spoločnosťou Slovensko a vyššími územnými celkami,“ dodal. Osobný železničný prepravca a samosprávne kraje, ktoré dotujú prímestskú autobusovú dopravu do 100 kilometrov, si podľa neho v tejto oblasti skôr konkurujú, čo nie je dobré. Je potrebné hľadať oveľa väčšiu integritu.

Všetky potrebné údaje o prímestskej autobusovej doprave za ostatné kraje sa ústavu dopravy nepodarilo získať. Nechceli poskytnúť požadované informácie s tým, že im to vraj neumožňujú zmluvy s autobusovými prepravcami o výkonoch vo verejnom záujme. Regionálne samosprávy im pritom prispievajú dotáciami z verejných zdrojov na vykrytie strát pri prevádzkovaní prímestskej autobusovej prepravy. „Ak sa podieľajú verejnými zdrojmi na dotovaní verejnej osobnej dopravy, čísla o počtoch cestujúcich nemôžu byť citlivým, tajným údajom,“ ohradil sa Palčák voči prístupu drvivej väčšiny krajov.

„Až po zložitých rokovaniach niektoré ďalšie kraje povedali, že nám poskytnú aspoň údaje na súbežných spojoch. Neposkytnú nám dáta o všetkých spojoch, čo bolo našim zámerom. Niektoré kraje nám to aj poslali, ale napríklad Prešovský kraj sa vyjadril, že tieto údaje neposkytne, a Bratislavský kraj ani nereagoval na výzvu,“ uviedol Palčák. Ministerstvo dopravy to podľa neho nemôže krajom prikázať, malo by to byť na úrovni spolupráce.

Výskumný ústav dopravný preto musel upraviť dopredu zvolenú metodiku a postup pri zisťovaní stavu v prímestskej autobusovej doprave. „Dohodli sme sa s ministerstvom dopravy, že do konca júla sa budeme snažiť na základe údajov zo Žilinského kraja a niektorých dát, ktoré máme neoficiálne z iných krajov, namodelovať čísla pre autobusovú dopravu,“ informoval Palčák. Predpokladá však, že situácia v Žilinskom kraji bude podobná aj v ďalších regiónoch. „Niekde bude možno o niečo horšia a niekde lepšia,“ dodal.

Železničná a autobusová doprava vykazujú trvalý pokles prepravy cestujúcich. Po železnici sa prepravuje ročne okolo 45 mil. osôb a v autobusovej doprave 200 mil. cestujúcich. Na celkovej osobnej doprave má železničná preprava podiel 6,2 %, autobusová doprava zhruba 13 % a väčšina pripadá na individuálnu automobilovú prepravu. „Problémom je, že ľudia sa presúvajú na individuálny motorizmus a z dlhodobého pohľadu to nie je dobré. V európskej doprave i u nás musíme minimálne zastaviť tento trend a pokúsiť sa dosiahnuť, aby rástla verejná doprava,“ uzavrel Palčák.

1 debata chyba