Nové pravidlá, ktorých cieľom je odstrániť nadbytočné učivo zo školských osnov a vniesť viac tvorivosti do výučby, sa do škôl zavádzajú postupne. K prvým, druhým, piatym a šiestym ročníkom základných škôl a prvým i druhým ročníkom stredných škôl sa v nasledujúcom školskom roku pridajú tretie a siedme ročníky na základných a tretie ročníky na stredných školách. Odborníci však už skôr upozorňovali, že na to, aby sa pozitíva presadzovaných zmien reálne prejavili na znalostiach žiakov, je potrebné obdobie presahujúce desaťročie.
„Rozsah faktografických údajov sa v dejepise znížil o tretinu až polovicu,“ zhodnotil Samuel Jovankovič zodpovedný za štátny vzdelávací program záväzný pre školy. Do siedmackych osnov pribudlo napríklad učivo o predkoch Slovákov v Karpatskej kotline. Naopak, menší dôraz sa kladie na svetové dejiny v prospech európskych.
Zmeny sa podľa ministerstva školstva dotknú aj biológie, ktorá sa po novom sústredí na živé organizmy a ich vzťah k životnému prostrediu. Zatiaľ čo v minulosti bola napríklad biológia pre siedmakov zameraná podľa ministerstva školstva len na anatómiu človeka, po novom by sa mala zamerať aj na pochopenie spoločenských vzťahov, zdravého životného štýlu či základných etických noriem. Súčasťou vyučovania by mali byť tiež pozorovania žiakov či tvorba a prezentácia projektov.
Z tretiackej a siedmackej slovenčiny by mala vypadnúť väčšina gramatických poučiek, napríklad učivo tretiakov základných škôl obsahuje v porovnaní s minulosťou len základné informácie o podstatných a prídavných menách, príslovkách a slovesách. Po novom sa dôraz kladie na rozvíjanie schopnosti pochopiť text, formulovať otázky a vlastné myšlienky. Práve v tom majú slovenskí školáci oproti svojim rovesníkom zo zahraničia najväčšie problémy.
Zníženie počtu vyučovacích hodín matematiky bude pokračovať aj v treťom ročníku, pre školy záväzný školský vzdelávací program počíta s redukciou na tri hodiny týždenne v porovnaní s terajšími piatimi. V prípade potreby si školy budú môcť hodiny matematiky doplniť z tých, ktoré majú určené na vyučovanie podľa vlastného uváženia. Viaceré školy pritom využívali doposiaľ tento priestor najmä na výučbu cudzích jazykov, hoci by mohli napríklad vytvoriť nový predmet.
Oslovení zástupcovia základných a stredných škôl sa zhodli, že najväčším problémom reformy sú chýbajúce učebnice. Školy ani pol roka po začiatku školského roka nemajú niektoré knihy, učitelia nemajú podľa čoho učiť a musia si pomáhať vlastnými textami či informáciami z internetu. „Blížia sa polročné vysvedčenia a nám ešte stále chodia učebnice,“ zhodnotil riaditeľ bratislavskej základnej školy Róbert Dadykin. Potvrdila to aj zástupkyňa riaditeľa z košického gymnázia M. R. Štefánika Nelli Csillaghová.
Na Slovensku je vyše 2200 štátnych, súkromných a cirkevných základných škôl, ktoré navštevuje takmer 450-tisíc žiakov. Na približne 740 gymnáziách a stredných školách študuje vyše 280.000 študentov.