Nakoniec však k úplnému zákazu nových plynových kotlov na budúci rok nepríde. Novinka sa dotkne kotlov na fosílne palivá a zmeny nastanú až od roku 2040. Smernica tak necháva otvorené dvere pre kotly, ktoré budú raz poháňané biometánom či vodíkom. Vyplýva to z novej smernice energetickej hospodárnosti budov, ktorú minulý týždeň schválili europoslanci.
Kontroverzná smernica zavádza okrem toho hneď niekoľko nových povinností. Novým budovám pribudne povinnosť inštalovať fotovoltiku na strechách či myslieť na inštaláciu nabíjačiek pre elektromobil. Smernica však mala zopár revízií a jej súčasné znenie je miernejšie. Ľudia sa nemusia obávať, že im v existujúcich budovách zakážu používať plynové kotly. Domácnosti, ktoré v súčasnosti vykurujú plynovým kotlom, budú môcť prevádzkovať svoje zariadenia aj naďalej.
„Hoci dôraz na obnoviteľné zdroje je v smernici jasný, revízia legislatívy nezavádza úplný zákaz plynových kotlov v nových budovách. Smernica hovorí o kotloch na fosílne palivá. Za predpokladu, že v plynárenskej sústave bude biometán, vodík alebo iné obnoviteľné plyny, kotly budú môcť spaľovať tieto obnoviteľné alternatívy,“ tvrdí pre Pravdu energetický analytik Radovan Potočár z portálu energie-portál.
Denník Pravda pripravil v súvislosti s novou smernicou sériu otázok a odpovedí.
1. Prečo europoslanci schválili dekarbonizáciu budov?
Boj proti zmenám klímy naberá na obrátkach. Ak chceme zabrániť čoraz väčšiemu otepľovaniu planéty, treba znižovať emisie v každom sektore. Výnimkou nie je ani sektor budov. Ten zodpovedá za 36 percent skleníkových plynov v EÚ. Rozhodnutie znamená, že od roku 2030 budú všetky budovy s nulovými emisiami.
Smernica bola schválená 370 hlasmi, proti bolo 199 poslancov a zdržalo sa 46 zákonodarcov. Aby bola právne záväznou, musí ju ešte formálne schváliť Rada ministrov. Opatrenia pomôžu domácnostiam znížiť účty za energie a zároveň sa zníži počet škodlivých emisií. Budú platiť tiež výnimky, napríklad pre budovy kultúrneho dedičstva.
2. Budeme vykurovať plynom aj po roku 2040?
Nová smernica neznamená zákaz vykurovať plynovými kotlami po roku 2040. Treba si však pripraviť plán, ako vieme dekarbonizovať vykurovanie budov do roku 2040 a usilovať sa o to, aby sme fosílne zariadenia postupne vyraďovali. „V našich podmienkach budú zvolené nástroje závisieť od finančných možností štátu a jeho obyvateľov,“ vysvetlil výkonný riaditeľ Slovenského naftového a plynárenského zväzu Richard Kvasňovský.
Čítajte viac Zákaz plynových kotlov? Kontroverzný nápad Nemecka. Slovensko si to dovoliť nemôže, tvrdí šéf SPP - distribúcia
V strednodobom horizonte je podľa neho najefektívnejšie riešenie dekarbonizácia v moderných plynových technológiách. To znamená vymeniť staré neefektívne plynové kotly za novšie a efektívnejšie kondenzačné. Z dlhodobého hľadiska je to v integrácii obnoviteľných plynov, ako je biometán a vodík, do plynárenskej sústavy. Pripomína, že na rozvoji obnoviteľných plynov sa už niekoľko rokov intenzívne pracuje. Dodáva, že moderné plynové kondenzačné kotly sú už v súčasnosti schopné spaľovať biometán, preto sa budú využívať aj po roku 2040.
3. Čo znamená stavať bezemisné budovy?
Analytik platformy Budovy pre budúcnosť Richard Paksi vysvetľuje, že bezemisný štandard bude veľmi podobný tomu, ktorý je platný teraz, teda energetická trieda A0. Väčší dôraz sa akurát bude klásť na to, aby sa energia pre budovu nevyrábala z fosílnych zdrojov. Budovy v súčasnosti využívajú mnoho energie, či už na vykurovanie, ale aj na chladenie počas letného obdobia.
„Energia bude môcť byť vyrábaná len z obnoviteľných či z bezemisných zdrojov, alebo môže byť použité diaľkové vykurovanie z teplární,“ tvrdí pre Pravdu. V praxi to bude vyzerať napríklad tak, že novú budovu už nemožno postaviť len s kotlom, ktorý využíva len zemný plyn. „V oveľa väčšej miere budú teda využívané napríklad tepelné čerpadlá a solárne systémy, čo je však už pri veľkej časti novostavieb bežným štandardom,“ dodáva.
4. Budú sa musieť zatepľovať všetky staré budovy?
Segment budov treba rozdeliť jednak na bytové a nebytové, a tiež na verejné a neverejné. Domácnosti nebudú mať povinnosť nič zatepľovať. Očakávať môžeme, že štát bude cez rôzne dotačné schémy či motivačné nástroje povzbudzovať domácnosti k tomu, aby si dom zateplili. Príkladom takéhoto nástroja je známy projekt Obnov dom, vďaka ktorému sa z európskych zdrojov plánuje zmodernizovať až 30-tisíc rodinných domov po celom Slovensku.
Iné to bude v prípade verejných budov, akými sú napríklad úrady, nemocnice či školy. V tomto prípade musí štát zabezpečiť, aby sa do roku 2030 obnovilo 16 percent energeticky najhorších budov. „Môžeme teda očakávať, že vďaka smernici sa bude musieť štát vo veľkom zamerať na školy, úrady či nemocnice, ktoré sú v katastrofálnom technickom stave,“ vysvetľuje Richard Paksi.
5. Pre koho budú platiť výnimky?
Nie všetky budovy budú podliehať novým pravidlám. Výnimku budú mať napríklad poľnohospodárske budovy a budovy z kultúrneho dedičstva. Členské štáty sa môžu rozhodnúť vyňať budovy z pravidiel pre ich osobitný architektonický či historický charakter. Pravidlá sa tiež nebudú vzťahovať na prechodne využívané budovy, ako aj napríklad kostoly.
6. Bude fotovoltika na strechách povinná?
Tam, kde to bude technicky a ekonomicky možné, smernica zavádza povinnosť inštalovať solárne systémy na strechách novostavieb. Analytik Radovan Potočár hovorí, že táto povinnosť sa bude týkať všetkých nových obytných budov, teda napríklad bytových domov. „Treba si však počkať, ako Slovensko túto povinnosť transponuje do svojej legislatívy. Zo skúseností pri transpozícii predošlých smerníc vieme, že to môže trvať aj roky. Povinnej fotovoltike sa však v budúcnosti stavitelia zrejme nevyhnú,“ hovorí.
Upozorňuje na to, že už v súčasnosti sa nové budovy musia stavať v energetickej triede A0, čo v praxi znamená, že sa obnoviteľným zdrojom nevyhnú. „Revidovaná smernica v tomto smere zachádza ďalej a explicitne hovorí o povinnom využívaní solárnej energie,“ dodáva.